Hodnotíme kandidátov na generálneho prokurátora: výsledky, charakter a vízie

Autor: Transparency International Slovensko | 18.11.2020 o 11:53 | (upravené 18.11.2020 o 16:44) Karma článku: 10,50 | Prečítané:  8610x

Našimi favoritmi sú zatiaľ prokurátor Maroš Žilinka a sudca Juraj Kliment. Rozhodne verejné vypočutie.

Už to, že výber nového generálneho prokurátora sa deje doteraz najotvorenejším procesom vrátane verejného vypočutia a že sa vyberá spomedzi rekordného počtu siedmich kandidátov, je veľmi dobrým znakom. Ale rátať sa bude najmä výsledok – lepšia práca prokuratúry. Podľa čoho teda vybrať jej nového šéfa?

My sme uchádzačov testovali v troch kritériách. Prvým sú výsledky ich doterajšej práce – výkonnostné štatistiky, kľúčové úspechy, manažérske skúsenosti. Druhým kritériom sú pre nás hodnotové postoje pri prokurátorských či iných verejných kauzách, ale aj ochota byť transparentný pri svojich majetkoch. Tretím našim kritériom je postoj k transparentnosti prokuratúry, ochota ju otvoriť verejnej kontrole po ich nástupe do funkcie.

Porovnávanie samozrejme nie je jednoduchou matematikou, kandidáti boli v rôznych funkciách a jeden z nich – sudca Juraj Kliment – dokonca ani prokurátorom nebol. Snažili sme sa preto zhromaždiť maximum faktov. Okrem ich životopisov, predložených vízií, hrali v našom hodnotení veľkú úlohu aj dáta, resp. odpovede, ktoré sme od kandidátov získali po našom oslovení.

Kto má výsledky

Päť zo siedmych kandidátov nám zaslalo informácie o ich rozhodovacej činnosti za posledných päť rokov (pozri tabuľku nižšie). Okrem prokurátorov Rastislava Remetu, Jána Šantu a Maroša Žilinku tak učinil aj sudca Juraj Kliment. V obmedzenej miere poskytol údaje i Jozef Čentéš, ktorý je v špecifickej pozícii – nepôsobí priamo v teréne, ale vykonáva dohľad nad činnosťou prokurátorov krajských a okresných prokuratúr. Prokurátori Tomáš Honz a Ján Hrivnák nám napriek urgenciám svoju výkonnosť číselne nedoložili.

Opäť pripomíname, že vzhľadom na rôzne funkcie a agendu, ale aj relatívne malé vzorky prípadov, je porovnanie čísel len orientačné.

Kľúčový parameter, ktorým je tzv. žalovateľnosť ukazuje, že trojica prokurátorov Remeta, Šanta, Žilinka dosahuje nadpriemerné výsledky. Šanta a Žilinka sa držali nad priemerom ÚŠP v štyroch z piatich posledných rokov. Remeta bol nad priemerom KP Banská Bystrica počas troch rokov.

Najvýkonnejším prokurátorom je Maroš Žilinka, ktorý za posledných päť rokov (2015 až 2019) podal celkovo 30 obžalôb. Takýto výsledok dosiahol aj napriek tomu, že od roku 2018 je riaditeľom odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry (sekcia prokuratúry zameraná na najťažie zločiny, ÚŠP) a odvtedy jeho výkonnosť v teréne poklesla. Žilinka má tiež za sledované obdobie na súde najviac rozsudkov (31) a vysokú, až 97-percentnú úspešnosť. Inak ako potvrdením obžaloby sa na súde skončila iba jediná ním dozorovaná kauza.

Banskobystrický krajský prokurátor Rastislav Remeta podal za posledných päť rokov obžalobu v 19 prípadoch. Na súde síce zaznamenal rovnako veľa rozsudkov ako Žilinka (31) , avšak pri nižšej úspešnosti 81 percent (6 oslobodzujúcich rozsudkov). Ján Šanta, ktorý je Žilinkovým podriadeným v pozícii vedúceho oddelenia majetkovej kriminality ÚŠP, dotiahol k podaniu obžaloby 17 prípadov. Na súde zaznamenal za posledných päť rokov 22 rozsudkov, z ktorých iba jeden skončil oslobodením spod obžaloby (úspešnosť 97 %).

Dobré výsledky dosahuje aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, ktorý sa v počte vybavených vecí drží vysoko nad priemerom trestnoprávneho kolégia. Vlani, napríklad, vybavil 97 vecí, kým priemer v kolégiu bol 52. Kliment tvrdí, že od roku 2010 končí každý rok najviac trestných vecí a senát 5T, ktorý viedol ako riadiaci predseda, mal ku koncu každého roka najmenej nevybavených vecí. Ako predseda senátu 5T a zároveň spravodajca je podpísaný pod siedmymi stanoviskami a 33 publikovanými judikátmi, čo je známka kvality jeho rozhodovacej činnosti.

Užitočným, aj keď len čiastočne výpovedným, môže byť aj porovnanie kandidátov podľa tzv. indikátora Kováčik. Zlyhanie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je v súčasnosti vo väzbe a čelí závažným obvineniam, ilustroval najlepšie dnes už povestný pomer 61:0  (od roku 2015 23:1) ním zastavených prípadov k podaným obžalobám za celé jeho pôsobenie vo funkcii. Číslo ukazovalo absolútnu pasivitu a podozrenie na možné korupčné správanie sa tejto prokurátorskej elity.

Z tohto pohľadu je opäť najlepším Maroš Žilinka, u ktorého na jeden zastavený prípad pripadá desať podaných obžalôb (pomer 3:30). Bilancia Stanislava Remetu je horšia – na každé dve podané obžaloby má jedno zastavenie (8:19). Ján Šanta je z tohto pohľadu najpasívnejším. U neho je bilancia až 11:17 a po zarátaní podmienečných zastavení dokonca až 13:17.

Slabinou kandidátov je, že ani jeden z nich nemá manažérske skúsenosti z vyššej riadiacej pozície, ktorou by v prípade prokurátorov bol post krajského prokurátora, či námestníka alebo aspoň riaditeľa odboru na GP. Z tohto pohľadu je na tom najlepšie Čentéš, ktorý je nepretržite od roku 2004 zástupcom riaditeľa trestného odboru GP. Šéfom odboru na nižšej zložke prokuratúry je Žilinka a takýto post zastávali aj Šanta a Hrivnák. Kliment je dlhoročným riadiacim predsedom senátu na Najvyššom súde. Honz má riadiace skúsenosti iba z najnižšej úrovne prokuratúry (oddelenie na ÚŠP), Remeta žiadne.

Väčšina adeptov na líderskú pozíciu v prokuratúre sa však môže pochváliť veľkými trestnými kauzami. V prípade Čentéša ide najmä o prípad kyselinárov (podvodníci s DPH za milióny eur, ktorí svoje biele kone vraždili). Jedným z top prípadov Klimenta je odsúdenie exministrov Janušeka a Štefanova v kauze nástenkového tendra. Remeta k úspeným verdiktom na súde dotiahol kauzu Polomka (objednávka lúpeže a vraždy podnikateľa Kubašiaka).

Žilinka dotiahol v minulosti do úspešného konca prípad nebankovky Drukos, kde bol odsúdený jej šéf František Mojžiš, a ako prvý dotiahol na súd Mariána Kočnera v kauze Donovaly (hoci prípad sa ešte neskončil). K úspechom Jána Šantu patrí odsúdenie „kráľa Zemplína“ Mikuláša Varehu za daňové podvody, v prvom stupni uspel aj v obžalobe Kočnera a Ruska pri podvode zmeniek TV Markíza. Honz dozoroval odsúdenie poslanca ĽSNS Milana Mazureka za extrémizmus. Vladni z neho obvinil aj expremiéra Roberta Fica, no jeho nadriadený Dušan Kováčik obvinenie zrušil. Hrivnák mal na starosti  korupčný prípad exstarostu bratislavskej Rače Pavla Bielika, no ten bol po dvoch odsudzujúcich verdiktoch nakoniec po odvolaní oslobodený.

Ako sa zachovali

Všetci siedmi adepti majú za sebou celoživotnú kariéru v prokuratúre alebo justícii, sektoroch, ktoré zažili mnohé zlé časy.  Najmä v prípade Juraja Klimenta, a Maroša Žilinku platí, že dokázali v minulosti verejne kritizovať vnútorné pomery, za čo následne čelili perzekúciám. Opisujú ich v našom dotazníku, keď reagovali na výzvu, aby priblížili vybraný morálny postoj, ktorý sa týka ich pracovného života.

Kliment patril ku kritikom bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Bol jedným zo sudcov, ktorých Harabin šikanoval cez účelové disciplinárne konania, prišiel o svoju kanceláriu, odmeny, bola mu zrušená práca na doma, bol predvolávaný pred Súdnu radu, kde musel vysvetľovať svoje majetkové pomery, na základe anonymného oznámenia bola otvorená jeho bezpečnostná previerka. „Napriek tomu som v tomto postoji zotrval a nepodľahol žiadnym tlakom v svojej rozhodovacej činnosti,“ píše Kliment.

Žilinka pripomenul, že svoje princípy prezentuje dlhodobo. S nevôľou nadriadených sa stretol už v roku 2006, kedy sa verejne vyjadril k potrebe systémových zmien na prokuratúre a aj v roku 2011 pri verejnej kritike generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a presadzovaní zmien vedúcich k posilneniu transparentnosti a umožnení verejnej kontroly prokuratúry. „V tomto smere som dlhodobo ostal osamotený,“ konštatuje Žilinka. Neľahostajnosť voči pomerom na prokuratúre prezentoval aj Jozef Čentéš, ktorý opísal, že sa v roku 2010 postavil proti vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi a kandidoval proti nemu vo voľbách. „Nebyť môjho postoja, bývalý generálny prokurátor by bol zrejme zvolený a vymenovaný,“ napísal Čentéš.

Podľa Šantu je jeho vzorovým morálnym postojom „celoživotný zodpovedný, zákonný, spravodlivý, úspešný a ničím neovplyvnený výkon prokurátorskej činnosti v prvej línii“ a jeho 15-ročná činnosť vedúceho prokurátora. V podobnom duchu sa vyjadril aj Remeta, ktorý za svoj vybraný hodnotový postoj označil „výkon funkcie prokurátora v súlade so zákonom a etickým kódexom“.

Väčší problém, mali kandidáti opísať etickú dilemu, ktorej v minulosti čelili. Šanta aj Čentéš uviedli, že žiadnej zásadnej nečelili, Hrivnák a Honz nám neodpovedali. Remeta neprišiel s vlastnou etickou dilemou, ale pripomenul, že etická komisia prokuratúry pod jeho vedením odsúdila konanie Dobroslava Trnku podozrivého z korupcie.

Vlastné etické dilemy ponúkli len Kliment a Žilinka.

Sudca opísal, že jeho ostatná etická dilema sa týkala toho, či prijať politickú nomináciu strany OĽaNO na člena Súdnej rady, navyše, keď bol v programovom vyhlásení vlády definovaný princíp obsadzovať tieto posty v budúcnosti výlučne nesudcami. Ponuku kandidovať sa rozhodol prijať, pretože OĽaNO mala v programe boj proti korupcii bez ohľadu na to, z ktorej strany je realizovaná. V druhej časti dilemy zavážilo jeho presvedčenie, že do súdnej rady musí aspoň dočasne prísť osoba detailne znalá pomerov v justícii.

Jedna z dvoch dilem, ktorú priblížil Žilinka sa týka jeho kandidatúry na generálneho prokurátora a dcéry študujúcej právo. „Išlo teda o etickú dilemu, či uprednostniť osobný alebo spoločenský záujem,“ píše Žilinka. Po spoločnej debate a s dcérou dospeli k dohode, že ak sa Žilinka stane generálnym prokurátorom, jeho dcéra sa nebude uchádzať o profesijné pôsobenie v rezorte prokuratúry.

Test transparentnosti

Jedným z hesiel, ktoré kandidáti spomínajú vo svojich verejných vystúpeniach najčastejšie, je práve transparentnosť. Vzťah k nej sa často najlepšie prejaví vo chvíli, keď sa osobne dotkne každého osobne. Všetkých kandidátov sme preto požiadali, aby vyplnili nami pripravené majetkové priznanie, ktoré je oveľa podrobnejšie ako oficiálny formulár, ktorý vypĺňajú prokurátori. Tie súčasné totiž nepožadujú zverejniť ani len príjem z funkcie a bez neho vlastne nejde vôbec skontrolovať primeranosť prípadného prírastku majetku.

Zo siedmych kandidátov prokurátorov boli ochotní vyplniť rozšírené majetkové priznanie traja – RemetaŠanta a Kliment. Hoci vo svojej vízii presadzujú podrobnejšie majetkové priznania aj prokurátori Jozef Čentéš a Maroš Žilinka, našej žiadosti nevyhoveli. Žilinka to zdôvodnil bezpečnostnou situáciou, keď sa v súvislosti s vyšetrovaním prípravy jeho vraždy nachádza celá jeho rodina v režime ochrany.  Čentéš, ktorý podľa svojich slov chce povinnosť majetkových priznaní prokurátorov rozšíriť aj na osoby žijúce s prokurátorom v spoločnej domácnosti, len konštatoval, že jeho priznanie je uverejnené na webe prokuratúry a všetky svoje príjmy a majetok vie zdokladovať. Tomáš Honz nám povedal, že kvôli pandémii koronavírusu údaje nevie zhromaždiť. Honz bol predposledný októbrový týždeň v izolácii po tom, ako sa zúčastnil pojednávania s šéfom ĽSNS Marianom Kotlebom, ktorého právnik bol infikovaný koronavírusom. Ján Hrivnák nereagoval na našu žiadosť vôbec.

Remeta, Šanta i Kliment boli ochotní uviesť nielen ich príjem za posledných päť rokov ale aj výšku odmien, ktoré každoročne získali. Z údajov vyplýva, že dvojica elitných prokurátorov bola vlani odmenená nadpriemerne. Nedávno sme spočítali, že priemerné ročné odmeny celkovo na prokuratúre dosiahli v roku 2019 výšku 2472 eur. V tejto súvislosti sme kritizovali, že odmeňovanie prokurátorov nie je naviazané kľúčové indikátory kvality ich práce a sú vyplácané viac menej formálnym spôsobom.

Ročné odmeny Šantu predstavovali sumu 4500 eur, v prípade Remetu 3900 eur. V prípade Klimenta, ktorý je elitným trestným sudcom Najvyššieho súdu to bolo 6584 eur. To vcelku sedí s tým, že títo ľudia aj podávajú nadpriemerné výkony. Tu však treba poznamenať, že ani jeden zo siedmych kandidátov sa témou lepšieho nastavenia odmeňovania v svojej vízii prokuratúry nezaoberá.

Zelená pre reformy

Samotné prostredie prokuratúry doteraz prezentovalo skôr spokojnosť so súčasným nastavením rezortu a nebolo naklonené zásadnejším zmenám. Ukázalo sa to pri striedmom návrhu, ktorý predstavila tento rok verejnosti Generálna prokuratúra. Nereže ani zďaleka tak do hĺbky, ako sa chystá v prípade prokuratúry súčasná vláda. Averziu ku krokom koalície prejavila nedávno aj zastupujúca generálna prokurátorka Viera Kováčiková, ktorá napadla na Ústavnom súde pravidlá novej voľby generálneho prokurátora schválené v parlamente. Z tohto pohľadu je pozitívnou správou, že samotní kandidáti sú zmenám viac naklonení. Ukazujú to ich plány k ďalšiemu smerovaniu prokuratúry – naše tretie kritérium kvality kandidátov.

Prokuratúra sa v tejto súvislosti často porovnáva s justíciou. Pri sudcoch si na internete viete pozrieť ich rozsudky, celkové výkonnostné štatistiky práce a cez náš portál Otvorene sudy.sk ich tak porovnať s kolegami. Je verejné s kým sú sudcovia v justícii rodina, pri novších sudcoch je na webe tiež ich životopis a možno si vypočuť ich ústny pohovor, či skontrolovať známky vo výberovom konaní. Majetkové priznania sudcov sú najpodrobnejšie zo všetkých verejných funkcionárov. Kontrolu súdnictva zabezpečuje aj to, že na jeho vrchu je Súdna rada, ktorej členmi sú aj právnici mimo tohto stavu, jej zasadnutia sú prístupné verejnosti a zverejňujú sa z nich okrem zápisnice aj zvukové záznamy.

Najkvalitnejšie plány v oblasti otvorenosti prokuratúry predstavili Jozef Čentéš a Maroš Žilinka. Kým Žilinka by preniesol vyššie opísanú transparentnosť súdnictva do prokuratúry v podstate jedna k jednej, Čentéš vidí limity. Nie je zástancom otvorenia Rady prokurátorov aj pre zástupcov iných právnických profesií a nezasadzuje sa, napríklad, ani o hlbšie zmeny pri prijímaní nových právnikov do prokuratúry. Naopak zase jedine Žilinka žiada verejnú kontrolu zaťaženosti a výsledkov práce jednotlivých prokurátorov, ktorá by spočívala v zverejňovaní týchto informácií.

Predstavy zvyšných kandidátov o transparentnosti sú málo konkrétne. Rastislavovi Remetovi pri výberových konaniach v prokuratúre postačuje, aby boli komisie doplnené o člena mimo rezortu. Nie je ani zástancom otvorenia Rady prokurátorov pre zástupcov iných právnických profesií. Navrhuje zriadiť ďalšiu, tzv. štátnu radu prokurátorov. Viac informácií o rozhodovacej činnosti prokuratúry vidí len v zverejňovaní oznámenia o podaných obžalobách. Naproti tomu Čentéš napríklad sľubuje zverejňovanie všetkých rozhodnutí prokurátora po právoplatnom skončení veci.

Ján Šanta v našom dotazníku uviedol, že jeho cieľom sú „prehľadné majetkové priznania“, čo ale neznamená, že majú byť podrobnejšie. V svojej koncepcii nie je konkrétnejší, keď uvádza, že by mali „dôslednejšie reflektovať na deklarované príjmy“. Kandidát tiež nenavrhuje zvýšiť informovanosť o rozhodovacej činnosti prokuratúry. Volá akurát potom, aby prokurátori verejne vysvetľovali spoločensky sporné rozhodnutia, a tým rozptýlili ich pochybnosti o zákonnosti a dôvodnosti.

Sudca Juraj Kliment považuje inštitúty zverejňovania pracovných výkazov a elektronickú podateľňu za vhodnejšie pre súdnictvo, nebránil by sa však legislatívnej úprave aj v tejto oblasti. Predstavy o transparentnosti zvyšných dvoch kandidátov Tomáša Honza a Jána Hrivnáka sme si urobili na základe ich koncepcií. V prípade prokurátora Hrivnáka ide o stručný dvojstranový dokument. Jeho kolega Honz hovorí o potrebe otvorenia výberových konaní, bližšie to však nešpecifikuje. Posilnenie kontroly prokuratúry zvonku navrhuje tým spôsobom, že by mal byť zriadený osobitný parlamentný výbor s týmto zameraním.

Rozhodne vypočutie

Naša analýza z pohľadu doterajších výsledkov a morálnych postojov kandidátov, ochote byť osobne vystavený verejnej kontrole ale z pohľadu ich plánov zvýšiť transparentnosť prokuratúry teda zatiaľ posúva do popredia prokurátora Maroša Žilinku a sudcu Juraja Klimenta. Aj oni však majú slabiny. Rizikom sú ich väzby na politiku. Žilinka bol v minulosti štátnym tajomníkom ministerstva vnútra za KDH, a neskôr neúspešne kandidoval za túto stranu do parlamentu, Klimentovi ponúkol teraz kandidatúru priamo premiér Igor Matovič a  v minulosti ho nominovala strana SaS na post šéfa NBÚ. U sudcu navyše môže byť problém s jeho akceptáciou v radoch prokurátorov.

Pri výbere ešte ostáva posledný test – verejné vypočutie pred parlamentom. Aj my na ňom budeme tento týždeň prítomní. Veríme, že kandidáti budú čeliť ostrej skúške a na pretras sa dostanú ich silné aj slabé miesta. Predsa len, je to pre krajinu zrejme najdôležitejšia personálna voľba tohto volebného obdobia.

 

Ľuboš Kostelanský, Gabriel Šípoš

Táto analýza bola podporená zo zdrojov Holandského veľvyslanectva na Slovensku a Nadácie Pontis. Ak považujete kontrolu prokuratúry aj po zvolení jej nového šéfa za dôležitú, pridajte sa k podpore Transparency aj Vy. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Čas na zadné dvierka

Právny štát sa odkladá. Poľsko a Maďarsko zrejme prinútia Úniu k ústupu.

Nového šéfa polície vyberá aj Spišiak. Prišli štyri prihlášky

Konečné slovo pri výbere bude mať minister Mikulec.


Už ste čítali?