Kažimír podpísal zmluvy s ratingovými agentúrami bez zápisu do protischránkového registra

Autor: Transparency International Slovensko | 7.8.2019 o 11:52 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  6259x

Protischránkový zákon prikazuje firmám, ktoré obchodujú so štátom, odhaliť svojich vlastníkov. Tu je zoznam firiem a štátnych inštitúcií, ktorí túto povinnosť obišli.

Pred dvoma týždňami potvrdila ratingová agentúra Standard and Poor’s (S&P) slovenskej vláde stredne vysokú známku schopnosti splácať dlhy A+. V máji sme dostali rovnakú známku od inej svetovej agentúry Fitch ratings. Za hodnotenia agentúr sa platí – S&P za tento a budúci rok zaplatíme s daňou 438-tisíc eur, Fitchu za tento a minulý rok 288-tisíc

Napriek zákonnému zákazu podpisovať zmluvy nad stotisíc ročne s firmami, ktoré nepreukázali svojich vlastníkov v slovenskom protischránkovom registri, tieto zmluvy s agentúrami Ministerstvo financií SR rukou svojho bývalého šéfa a dnes guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra podpísalo. Väčšina faktúr vyplývajúcich zo zmlúv už bola uhradená. 

 

Protischránkový zákon v dnešnej podobe platí už od roku 2017. Jeho cieľom bolo zabrániť verejným inštitúciám zazmluvňovať dodávateľov, ktorí nezverejnia mená všetkých majiteľov s aspoň 25-percentným podielom vo firme.  Keďže štát túto náležitosť zákona centrálne nekontroluje za svoje organizácie, spravili sme to v Transparency my.

Z Centrálneho registra zmlúv, ale aj z Vestníka verejného obstarávania sme zobrali všetky zmluvy nad stotisíc eur a skontrolovali, či protistrany štátu sú naozaj v protischránkovom registri. Ide o hlavné registre s verejnými výdavkami (keďže samosprávy zverejňujú zmluvy na vlastných webstránkach, mohlo nám ujsť viac porušiteľov zákona najmä na tejto úrovni). V procese sme vylúčili zákonné výnimky (neziskové organizácie, banky, opakované plnenia do 250-tisíc eur a podobne). Ostalo nám zhruba 10-tisíc zmlúv, ktoré sme porovnali s údajmi z protischránkového registra. Následne sme tých, u ktorých sme našli porušenie zákona, požiadali cez infožiadosť o vysvetlenie ich postupu.

Dobrou správou je, že len malá časť z celkového počtu ako aj objemu porušilo zákon. Identifikovali sme  takých 40 zmlúv za 15,6 miliónov eur. Taktiež je pozitívne, že nejde o firmy z daňových rajov či tie, ktoré evidentne vykazujú znaky schránkových spoločností (nula zamestnancov, sídlo v garáži, žiadna podnikateľská minulosť, minimálne tržby mimo štátnych zákaziek). Predpokladáme teda, že hlavným dôvodom pre porušenie zákona bola najmä komplikovanosť úpravy zákona alebo zábudlivosť.

O polovicu týchto nezákonne uzatvorených zmlúv sa postaralo ministerstvo školstva a štátne lesy. V prvom prípade ide o udeľovanie eurofondových grantov na výskum, v druhom prípade na relatívne vysoké sumy uzavreté rámcové zmluvy na odber dreva. Celkovo porušilo podľa nás zákon 22 verejných inštitúcií.

 

Kto všetko pochybil

V septembri 2017 predala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach niekoľko stavieb a parciel za 851- tisíc eur firme ELIT-BYT DEVELOPMENT. Dva mesiace nato zase Univerzita J. Selyeho v Komárne kúpila za 3,5 milióna eur prístavbu internátu s pozemkami od firmy Intekom. Kým košická univerzita, podobne ako ministerstvo financií v prípade vyššie, si chybu priznala, v Komárne argumentujú tým, že peniaze na nákup im poskytla maďarská vláda. Lenže slovenský protischránkový zákon nerieši, odkiaľ peniaze prišli do verejnej inštitúcie, ale stráži transparentnosť výdavkov.

Podobne si chybu nepriznal ani štátny Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý si v posledných dvoch rokoch prenajal, resp. kúpil od dvoch neregistrovaných firiem pozemky za 293 a 342-tisíc eur bez dane. Jednak zle interpretuje zákonnú podmienku (ráta sa cena s DPH, nie bez nej, takže aj prvá zmluva prekračuje limit pre opakované plnenie 250-tisíc eur), a jednak tvrdí, že jednu zo zmlúv musel podpísať, aby neprehral súd. Spravil to však tak, že porušil iný zákon. 

Štátne lesy pri predaji dreva pravidelne uzatvárajú množstvo rámcových zmlúv. Hoci uplatňovanie protischránkových pravidiel konzultovali aj s ministerstvom spravodlivosti, v praxi to nespravili konzistentne.

Podľa ministerstva totiž pri rámcových zmluvách platí, že ak je podpísaná s jednou firmou a maximálna výška kontraktu presahuje minimálny limit pre registráciu, musí firma meno vlastníka zverejniť. To neplatí, ak je zo zmlúv jasné, že ide o rámcové zmluvy s viacerými dodávateľmi. My sme pri Lesoch našli štyri zmluvy za 3,3 milióna eur, ktoré zákonnú podmienku nedodržali.

Ministerstvo obrany zase koncom roka 2017 zazmluvnilo nitriansku firmu Gastrogal na štyri roky na dodávanie stravovania pre vojakov do limitu 1,2 milióna eur. Ministerstvo sa bráni, že pri tomto type rámcovej zmluvy je pre zákonnú povinnosť registrácie dodávateľa kľúčová nie suma v zmluve, ale skutočný objem dodávok každý rok. Podľa ich kolegov zo spravodlivosti je to však mylný výklad zákona.

Zmluvy, pri ktorých podľa Transparency International Slovensko nebol dodržaný protischránkový zákon (2017-19)

Ak dodávatelia verejných inštitúcií, ktoré podľa našich zistení obišli protischránkový zákon, nebudú do mesiaca zaregistrovaní, podáme na inštitúcie správne podnety. Sankcia sa podľa zákona pohybuje od tisíc do stotisíc eur.

 

Advokáti úspešnými podnikateľmi?

Naša kontrola protischránkového registra dva a pol roka od jeho existencie tiež potvrdzuje viaceré zistenia z našej predošlej štúdie. Počet dodávateľov z daňových rajov či z krajín s otáznou transparentnosťou je dosť obmedzený. Len zhruba tisíc kontraktorov slovenského štátu (5% všetkých) má vo svojej vlastníckej štruktúre subjekty z takýchto krajín (polovica z toho je na Cypre), no pri pohľade na mená firiem je jasné, že v drvivej väčšine ide o firmy so známymi vlastníkmi, ako sú slovenské finančné skupiny či nadnárodné spoločnosti.

Z nášho pohľadu sú ďaleko otáznejšie slovenské firmy, ktoré na prvý pohľad nemusia nutne vzbudzovať podozrenie. Napríklad tie vlastnené právnikmi (firiem v protischránkovom registri s vlastníkmi s titulom JUDr. je takmer tisíc). Prípady dcéry Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), ale aj skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že úlohu formálnych vlastníkov často preberajú právnici a advokáti. Koľko z nich na Slovensku so štátom reálne obchoduje a koľko len kryje skutočných vlastníkov, je však samozrejme z verejných dát takmer nemožné rozlúštiť.

Dáta z registra nepotvrdzujú ani hypotézu o tom, že na vykonávateľov zákaziek sú často priamo napojení politici – naopak, ako sme už upozornili pred rokom, vystupujú v registri len ojedinele. Za zmienku stojí štátny tajomník na ministerstve dopravy za SNS Peter Ďurček, ktorý bol doteraz vykazovaný ako spoluvlastník dcéry bratislavských vodární (dnes je vlastníkom veľkopodnikatel Ivan Kmotrík, už dlho považovaný za pána kľúčového dodávateľa vodární). Ďurčekovým doteraz nespomínaným biznisom so štátom je vlastníctvo firmy Wider, ktorá v rokoch 2017-18 – teda v čase, keď už bol Ďurček vo vysokej štátnej funkcii - dostala zo štátneho Audiovizuálneho fondu dotáciu 200-tisíc na TV seriál Vlci, ktorý v roku 2018 vysielala TV JOJ. Seriál bol u divákov prepadákom a odniesol si to aj u recenzentov. “Seriál Vlci je smutnou výpoveďou o bezhraničnosti braku,” napísal Matej Sotník na Aktuality.sk.

A tak z politikov má najviac firiem (16) v protischránkovom registri Slovák, ktorý robí politiku mimo Slovenska – český premiér Andrej Babiš. Jeho firmy, väčšinou v poľnohospodárstve, urobili od roku 2017 obchody so štátom za 15 miliónov eur. V pomere k ich celkovým tržbám to však nie je ani percento.

Gabriel Šípoš, Ján Ivančík a Ján Hradický

 

Zaujíma Vás téma kontroly schránkových firiem?
Venujeme sa jej opakovane – najnovšie novinky našej práce dostanete
najrýchlejšie odtiaľto.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Laššáková nevie vysvetliť sumu 538-tisíc za galavečer, Danko ju považuje za vysokú

Viac zaplatili Košice za Jamiroquai, keď boli hlavným mestom kultúry.

Stĺpček Osmelené

Smrť Violy nie je tragédiou temnej uličky

Kto je vinníkom tohto obludného násilia?

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Očakávania plodia sklamanie, aj tie novembrové (píše Ivan Mikloš)

Chaosu 90. rokov sa nedalo vyhnúť.


Už ste čítali?