Aj podpora chudobných sa u nás delí na koaličnú a opozičnú

Autor: Transparency International Slovensko | 22.5.2019 o 15:52 | (upravené 23.5.2019 o 10:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  3127x

Narodiť sa do chudobného kraja je samo osebe nevýhodou. Štát ju ešte znásobuje aj tým, že cez dotačnú schému v podstate diskriminuje tých, ktorí nemajú za starostov nominantov koaličných strán. Je toto naozaj sociálna pomoc?

Minulý mesiac rozdala na výjazdovom rokovaní vláda takmer 1,3 milióna obciam v okrese Bardejov. Ide o podporu v rámci tzv. znevýhodneným regiónov, ktorú zastrešuje Richard Raši, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. Okres Bardejov má stále nezamestnanosť nad 10 %, čo je dvojnásobok slovenského priemeru. Peniaze šli na tradičné infraštruktúrne potreby obcí – cesty, chodníky, ihriská, školy či kultúrne domy.

Skoro tri štvrtiny obcí dostali nejakú tú dotáciu, väčšinou v sume medzi 5 až 10 tisíc. Pri bližšom pohľade ale vytŕča politický faktor. Okrem dvoch z 85 obcí okresu dostali aspoň jednu dotácie všetky, kde boli v minuloročných voľbách zvolení starostovia s podporou koaličných strán – Smeru, Mostu či SNS. Naopak, len každá druhá obec obec so starostami za KDH a menej ako polovica s nezávislým starostom dostali dotácie.

Úspešnosť „koaličných“ obcí v dotáciách je 95 %, no pritom v celom okrese je celkovo len 60 % obcí so starostom s koaličnými farbami.

Alebo inak: z 23 obcí, ktorým vláda minulý týždeň nič nepridelila, bolo až 21 „nekoaličných.“ A ani výška objemu veľa nezmení – obciam s koaličnými starostami šlo 92 % eur pridelených samosprávam. Na náhodu to určite nevyzerá.

Podobne to vyzerá aj s výškou podpory. Keď vyčleníme z úvahy koaličný Bardejov, ktorý dostal tri dotácie za viac ako pol milióna eur, ostanú nám zhruba len obce do 3,5-tisíc obyvateľov. No tie so starostami zvolenými so značkou Smeru dostali v priemere 12 200 eur na obec, oproti ani nie siedmym tisícom pre obce nezávislých. Podobne dotácie do „SNS obcí“ boli v priemere o 50 % vyššie ako podpory pre starostov za KDH (10 400 verzus 7 222 eur).

Na politizáciu zvádza už systém prideľovania. Kľúčovým človekom dotačných injekcí znevýhodneným okresom sú predsedovia tamojších okresných úradov. To sú často straníci a politickí nominanti. Predsedom okresného úradu v Bardejove je Miroslav Bujda, do minulého roka župný poslanec Smeru v Prešovskom kraji.

59-ročný Bujda, bývalý vedúci odboru školstva na mestskom úrade v Bardejove, nám povedal: „Nepoznám žiadny právny predpis, ktorý by mi ukladal povinnosť oboznamovať obce o danej problematike.“ Bujda dodal, že „napriek uvedenému som informoval starostov okresu na spoločnom stretnutí.“ Všetkým obciam, ktoré o dotáciu požiadali, bola aj udelená,“ odpovedal Bujda.

Z piatich oslovených starostov obcí, ktoré dotáciu nedostali, nám odpovedali traja (ich mená kvôli možným represáliám nezverejňujeme).  

O možnosti podania žiadosti som nevedel,“ napísal nám jeden zo starostov. „Žiaľ, nikto ma na takúto možnosť neupozornil a nemal som dostatok informácií,“ dodal. „Žiadosť o dotáciu od vlády som nežiadal, lebo som o nej nevedel. Boli veľmi slabé informácie o dotácii ako ju žiadať,“ napísal nám svoju skúsenosť druhý starosta.  

Podobne to videl aj zástupca tretej obce: „Pred terajším rokovaním vlády som bol opäť kontaktovaný pracovníkom okresného úradu vo veci, či som už minuloročnú dotáciu použil a či to bolo na daný účel. Nič viac. Ani telefonicky ani emailom som nebol kontaktovaný vo veci delenia vládnej dotácie a ani som už oproti minulému roku nebol pozvaný na stretnutie s predsedom a podpredsedami vlády. Samotné rozdelenie dotácie komu koľko a na aký účel aj vo mne vyvoláva viacero otáznikov,“ opísal svoje sklamanie.

Ako na severe, tak aj na juhu

Aprílové rozdávanie dotácií v chudobnom okrese bolo v poradí už ôsmym takýmto krokom vlády tento rok. Kým v ďalších šiestich počtom obcí oveľa menších okresoch šli dotácie do takmer každej jednej obce, druhou podobnou výnimkou v štýle Bardejova bol okres Rimavská Sobota. Dotácie sa ušli len polovici zo 106 obcí okresu. Je tak možné posúdiť, či existujú rozdiely podľa politickej linky. 

Aj tu sa politický prístup k podpore potvrdil. Kým obce vedené koaličnými starostami dostali dotáciu v priemere v 80 % prípadov, pri nekoaličných to bola len každá tretia obec.

Stranícky klientelizmus dobre vidieť pri starostoch za koaličný Most-Híd a za nekoaličnú SMK. Kým vládnu dotáciu dostalo 24 z 30 obcí vedených starostami zvolenými s podporou Mostu, peniaze sa ušli len piatim z 29 obcí starostu od SMK. A všetkých týchto päť obcí malo starostu, ktorého v minuloročných voľbách podporila SMK spolu s Mostom. Čisté „SMK obce“ vyšli naprázdno.

Potom neprekvapí fakt, že prednostom okresného úradu v Rimavskej Sobote – kľúčovým úradníkom pre miestne dotácie – je Csaba Csízi, poslanec Mostu v banskobystrickom kraji. 52-ročný Csízi v minulosti viedol Regionálnu správu ciest v Rimavskej Sobote. V roku 2016 kandidoval za Most-Híd do národného parlamentu na 144. mieste. V súčasných voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje za stranu s heslom „Za lepšiu Európu.“  

Csízi je od minulého roka aj poslancom v domovskej obci Číž. Získal tam najviac hlasov zo všetkých poslancov. Starostom je jeho stranícky kolega Július Tkáč. Áno, uhádli ste – obec Číž so 700 obyvateľmi získala z februárového dotačného programu na rekonštrukciu ciest jednu z najvyšších pridelených podpôr – 18-tisíc eur. Na naše otázky ohľadom rozdelenie dotácií Csízi nereagoval.

Trest za voľby

Solidarita s menej rozvinutými regiónmi je dobrá myšlienka. Ale byť schopný ešte aj pomoc chudobným rozdeľovať podľa toho, akého starostu si znevýhodnení občania slobodne zvolili, je obzvlášť nesociálne.

Pritom by stačilo málo. Pre žiadosti mať stanovenú verejnú výzvu, na ktorú by boli automaticky upozornené všetky obce. Vopred by bola stanovený dátum uzávierky, kritériá a výberová komisia. Následne by boli zverejnené výsledky s počtom bodov žiadostí s možnosťou sa odvolať, ak niečo nesedí.

Alebo bola regionálna podpora už od začiatku braná ako šikovný spôsob krytia politického klientelizmu pod sloganom „sociálneho štátu?“

 

Gabriel Šípoš, Ján Hradický

Podporte aj Vy boj proti klientelizmu v slovenských mestách a obciach zdieľaním tohto článku a prihlásením sa do odberu najnovších protikorupčných noviniek Transparency. Ďakujeme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Je podozrivá z väzieb na mafiánov, dostala bezpečnostnú previerku. Firma Bonul

Bezpečnostnú previerku Prísne tajné má Bonul do roku 2023.

Dobré ráno

Dobré ráno: Komik a strana zo seriálu budú vládnuť Ukrajine

Ukrajina zažíva vzburu proti establišmentu.


Už ste čítali?