Nový rebríček sudcov: Čierne ovce brzdia zlepšujúcu sa justíciu

Autor: Transparency International Slovensko | 3.12.2018 o 18:04 | (upravené 7.12.2018 o 14:24) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  18110x

Slovenskí sudcovia rozhodujú čoraz rýchlejšie a kvalitnejšie. Dopady úprav zákonov  a generačná výmena dávajú opatrnú nádej aj do budúcnosti.

Už nástup Miriam Repákovej do súdnictva v roku 2010 bol kontroverzný. Vtedy 30-ročná právnička bola manželkou vplyvného Dušana Repáka, advokáta blízkeho garnitúre HZDS. Za sudkyňu ju navrhla ministerka spravodlivosti Viera Petríková (HZDS), pravá ruka jej predchodcu Štefana Harabina.

Najnovšie sa Repáková, ktorá súdi obchodné veci na okresnom súde Bratislava I, zviditeľnila nezákonným rozsudkom v prospech ľudí Mariána Kočnera v kauze Technopol. Súčasný minister spravodlivosti Gábor Gál ju za to navrhol disciplinárne stíhať. Minulý mesiac sa navyše z jej spisu stratilo vyše 300 strán.

Najnovší rebríček okresných sudcov, ktorý v Transparency publikujeme každé dva roky na základe kvality a efektivity sudcov, ukazuje, že škandály okolo práce Repákovej zrejme nebudú náhodné. Medzi hodnotenými obchodnými sudcami skončila ako úplne najhoršia. Celkovo medzi viac ako 650 slovenskými sudcami v rebríčku skončila v roku 2017 predposledná. Výsledky hodnotenia sudcov si môžete pozrieť tu.

Ako hodnotiť sudcov

Kvalitu okresných sudcov meriame podielom potvrdených vecí vyšším súdom, keď sa jedna zo strán odvolá. Samozrejme, vyšší súd nemusí mať vždy lepší verdikt, ale pri veľkom počte rozsudkov je to opodstatnený predpoklad.

Na meranie efektivity sme využili trojicu indikátorov - vybavenosť, predpokladanú dĺžku konania (kapacita vybavovať) a podiel reštančných vecí (prípady staršie ako rok od napadnutia na súd, v prípade poručenskej agendy staršie ako 6 mesiacov) z celkovo nevybavených vecí. Tieto indikátory ukazujú, ako si je sudca schopný organizovať svoju prácu, či dokáže včas riešiť pridelené veci a či znižuje počet nevyriešených prípadov z minulosti. Náš rebríček sa pre lepšiu porovnateľnosť zameriava na štyri hlavné agendy: občianskoprávnu, obchodnú, trestnú a poručenskú.

Zo zhruba 900 okresných sudcov sme pre porovnateľnosť ohodnotili 651 sudcov, ktorí mali dostatočný počet napadnutých vecí v danej agende. Kompletnú metodológiu si môžete pozrieť tu.

Samozrejme, na prácu sudcu okrem jeho vlastných schopností vplývajú aj externé faktory. Ak totiž sudca vykonáva funkciu na súde, kde je vysoký nápad vecí alebo nižší počet sudcov, môže sa to negatívne odraziť na efektivite jeho práce. Nemenej dôležitým prvkom je výkonnosť súdneho oddelenia (vyšších súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu), prideľovaná a rozhodovaná agenda alebo spolupráca medzi sudcami.

Preto je dobré výsledky rebríčka považovať za rámcové. Najlepšie je preto porovnávať sudcov na rovnakom alebo veľkostne podobnom súde a v rámci rovnakej agendy (obchodné s obchodným právom, občianske s občianskym, atď).  

Vyššia kvalita aj rýchlosť

Celkové čísla od roku 2013 ukazujú, že okresní sudcovia vydávajú kvalitnejšie rozhodnutia. Takmer 7 z 10 rozhodnutí nadriadený súd pri podaní odvolania potvrdí. To je o 7 percentuálnych bodov viac ako pred štyrmi rokmi a v trestných veciach dokonca o 15 bodov viac. Ako konštatovala aj tohtoročná štúdia Transparency o dopade reforiem v súdnictve z roku 2012, jednou z príčin tohto zvyšovania právnej istoty by mohlo byť aj povinné zverejňovanie súdnych verdiktov na internete.

Pozitívnym trendom je aj rastúca vybavenosť vecí, najviac v  občianskej agende (spory medzi občanmi, napr. o majetok). Podiel vybavených vecí v nej vzrástol na takmer dvojnásobok bežného počtu prípadov, ktoré prichádzajú na súd. A hoci podiel reštančných vecí mierne stúpol, je to aj dôsledkom nadštandardne vysokého nápadu z rokov 2002-2005.

Porovnanie indikátora efektivity: vybavenosť vecí na okresných súdoch.Porovnanie indikátora efektivity: vybavenosť vecí na okresných súdoch. (Zdroj: Transparency)

Ako teda skončilo celkové poradie sudcov za rok 2017? Prím hrá trojica rimavskosobotských sudcov (do top desiatky sa ich z Rimavskej Soboty prepracovalo až šesť). Ivan Ďalak sa dostal na prvé miesto vďaka vybavenosti viac ako 256% a miere reštančných vecí 18,6%, čo sú vysoko nadpriemerné čísla. Potvrdených rozhodnutí má až 89%.

Spomedzi sudcov s trestnou agendou sa najvyššie umiestnil Ján Gallo z okresného súdu v Rožňave, ktorý sa v našom poslednom hodnotení stal celkovým víťazom. Jeho efektivita oproti roku 2015 síce o čosi klesla, no nahradil ju zvýšenou kvalitou rozhodnutí. Gallo bol minulý rok z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov z funkcie prezidentom odvolaný.

Popredné miesta rebríčka obsadili prevažne civilní sudcovia. V prvej desiatke si našiel miesto iba jediný sudca s dominantnou trestnoprávnou agendou. Pri tomto hodnotení treba brať ohľad na početné žaloby od malého počtu subjektov,  ktoré dokážu výrazne skresliť štatistické údaje (známy je najmä prípad nebankovky Pohotovosť, ktorá v roku 2013 podala vyše 43-tisíc žalôb). Taktiež sa potvrdzuje, že medzi sudcami s najlepšími číslami nájdeme v našom rebríčku zväčša sudcov z menších súdov a teda aj s nižším počtom vybavených vecí.

Prvá desiatka najlepšie a najhoršie hodnotených sudcov 2017.Prvá desiatka najlepšie a najhoršie hodnotených sudcov 2017. (Zdroj: Transparency)

Na opačnom konci hodnotenia prevažujú sudcovia z bratislavských obvodov I a II. Na samom dne sa ocitla Jana Štepániková zo súdu Bratislava II, ktorá už v minulom hodnotení bola medzi najhoršou dvadsiatkou sudcov. Minulý rok mala len  31 percentnú vybavenosť vecí, ani nie 46% potvrdených rozhodnutí a takmer 76% reštančných vecí. V úvode spomínaná Miriam Repáková má len o niečo lepšie výsledky ako Štepániková.

Výhodou našich dlhodobých analýz je, že hoci sa vždy nájdu skresľujúce faktory, pri opakovanom hodnotení ich je možné minimalizovať. Vďaka tomu môžeme napríklad konštatovať, že žilinský sudca Dušan Chamula, na výsledky ktorého sme poukazovali už v roku 2013, sa ani do nového hodnotenia nedokázal zlepšiť. Výrazne mu narástol počet reštančných vecí a dokonca sa stal negatívnym rekordérom v počte prieťahov konštatovaných ústavným súdom (41 prípadov). Dušan Chamula sa napokon ku dňu 30. novembra 2017 vzdal funkcie sudcu.

Podobne dlhodobo odstrašujúcou je kvalita rozhodnutí sudcu prevažne občianskych vecí Mariána Kurinca zo súdu Bratislava III. Jeho rozhodnutia sú potvrdené iba v necelej štvrtine prípadov, čo je najmenej zo všetkých hodnotených sudcov na Slovensku. Kurinec si nelichotivý štandard pod 30% udržuje už od nášho prvého hodnotenia. Inými slovami, dva z troch jeho verdiktov, pri ktorých sa jedna zo strán odvolá, mu vyšší súd zruší alebo zmení.

Okrem Kurinca je na Slovensku ešte ďalších 31 sudcov (5% všetkých z nášho rebríčku), ktorých väčšinu rozsudkov po odvolaní nadriadený súd zruší.

Kompletné výsledky nájdete na portáli Otvorené súdy.

Vyhliadky do budúcnosti

Či sa kvalita a rýchlosť justície v najbližších rokoch zlepší, bude záležať aj od mladých sudcov a sudkýň. V rokoch 2016-17 či už kvôli veku alebo iným dôvodov odišlo z funkcie 186 sudcov, dvojnásobný počet oproti prvej polovici dekády. Prišiel podobný počet nových sudcov, ktorí boli už vybratí vo výberoch výrazne transparentnejších ako dovtedy. Známky z výberových konaní sú verejné, podobne ako zvukové záznamy s uchádzačmi. Navyše výberové komisie netvorili čisto sudcovia ako v minulosti.

Druhou nádejou pre zlepšenie sú novely troch kódexov – civilného sporového,  mimosporového poriadku a správneho súdneho poriadku. Tieto procesné predpisy boli prijaté v roku 2016 s cieľom skrátenia súdnych konaní.

Podľa nášho merania  pre rok 2017, keď sa zmeny premietli len čiastočne, sa odhadovaná priemerná dĺžka konaní  - s výnimkou trestných - skrátila oproti roku 2015 len mierne: z 375 na 361 dní (meriame ju podľa metodiky CEPEJ, Európskej komisie pre efektívnosť v súdnictve, ako podiel nevybavených vecí ku koncu roka a vybavených vecí sudcu za daný rok). Nakoľko ale výrazne vzrástla vybavenosť vecí, v blízkej budúcnosti sa dá očakávať aj zvýšená rýchlosť konaní.

Na druhej strane sú však sudcovia zatiaľ voči zavedeným zmenám skeptickí. Hoci čiastkové zmeny, ako napríklad zefektívnené doručovanie sporovým stranám vnímajú, celkovo u nich prevládajú skôr negatívne pocity o zavedenej právnej úprave. Agendu vraj brzdí najmä množstvo procesných rozhodnutí, ktoré definitívnemu verdiktu predchádzajú, ako aj nejednoznačnosť novozavedených inštitútov.

„Civilný sporový poriadok zaviedol po rozhodnutí vo veci samej súdom prvej inštancie zasielanie vyjadrení vzájomne stranám sporu, tzv. repliku a dupliku, s uložením lehôt na vyjadrenie. Týmto dochádza niekedy k predĺženiu dĺžky konania až o niekoľko mesiacov. Na krajskom súde efektivitu prináša možnosť rozhodovať o odvolaní bez nariadenia pojednávania,“ povedala Nina Spurná, hovorkyňa pre krajský súd v Banskej Bystrici a okresný súd vo Zvolene.

Kauzy rozhodnú

V každom prípade extrémne nízku dôveru k justícii na Slovensku pozitívne posuny vo výsledkoch asi zmenia len čiastočne. Pre verejnosť bude nemenej dôležité, ako dopadnú veľké kauzy, či už exponovaných politikov alebo podnikateľov typu M.Kočner alebo L.Bašternák.

Gabriel Šípoš, Ján Ivančík, Oliver Fecsu

Za pomoc pri spracovaní dát ďakujeme Samuelovi Molnárovi, Samuelovi Spáčovi, Viktorovi Gregorovi a Michalovi Grňovi

Tento článok podporil Fond pre Transparentné Slovensko Nadácie Pontis.

Podporte Transparency, aby sme mohli bojovať o otvorenú justíciu aj v budúcom roku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Na výsluchu som už pred rokmi povedal, že Kočner mi písal, že jeho trezor obsahuje množstvo dôkazov

O Kočnerovej nahrávke Gorily nehovoril hneď aj preto, aby SaS nepriťažil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slota sa mal skrývať v chatke, našli sme ho v cudzej haciende

Pôvodne sme chceli len jeho vyjadrenie.

Stĺpček Petra Schutza

Prepisovanie štatistík robí z pomáhať a chrániť paródiu

Manipulované štatistiky sú zničujúcou byrokratizáciou systému.


Už ste čítali?