Bratislava – hlavné mesto svojvoľného zadávania zákaziek

Autor: Transparency International Slovensko | 11.10.2018 o 12:45 | (upravené 11.10.2018 o 16:29) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  10558x

Až tretina veľkých miest porušila zákon o verejnom obstarávaní. Na svojvôľu v hlavnom meste sa však nik nechytá.

Pri nákupe áut v Šali pred dvomi rokmi tamojší úradníci podmienky súťaže nastavili tak, že mohli vyhrať v dvoch prípadoch len autá značky Škoda, respektíve v ďalšej zákazke na elektromobil len Nissan. Do podkladov napísali presné rozmery áut na milimeter, presnú spotrebu v meste i mimo neho, dokonca aj  meno autorádia. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý nákupy kontroloval, vyrubil mestu za porušenie zákona dokopy tri pokuty v sume 3300 eur.

Minulý rok zase v Nitre radnica tak šikovne rozdelila rekonštrukčné práce na základnej škole za takmer dvesto tisíc eur na sedem (!) častí, že sa vyhla verejnej súťaži a všetky práce zadala jednoduchým postupom s oslovením nimi vybraných firiem. Strecha šla osobitne, takisto podlaha, elektorinštalácia, a podobne. ÚVO vysolilo Nitre pokutu 9600 eur.

Kreativite sa v tomto volebnom období darilo aj vo Svidníku. Povinnosť súťažiť o výstavbu bytovky obišli tak, že svoje pozemky prenajali dvom domácim firmám (v jednej bol majiteľom miestny poslanec) a cez reťazec zmlúv sa tvárili, že si idú budovy prenajímať, na čo existuje výnimka v zákone. Keďže si v skutočnosti zadávali výstabu, nie prenájom, tak ÚVO im naparil pokutu 90 tisíc eur.

Zo sto najväčších slovenských samospráv nachytal kontrolný úrad až 31 miest s aspoň jedným porušením zákona o zákazkách. Medzi nájdenými pochybeniami boli aj vylučovanie inak kvalifikovaných uchádzačov, alebo naopak uznanie za víťazov takých, čo nesplnili zadanie.  

Úradom napadnutých bolo celkovo zhruba jedno percento mestských zákaziek, čo nie je veľké číslo. Skutočne počet zlých tendrov však bude vyšší. Väčšinu porušení riešil úrad ako námietky uchádzačov a do sporu zďaleka nejdú všetci uchádzači.  A mnohé námietky ešte nie sú uzavreté.

Všetky tieto porušenia majú na rováši súčasné radnice – do štatistiky sme nerátali, ak ÚVO posudzoval zákazky z minulého volebného obdobia.

Kde sa ako súťaží

Mestá vykazujú veľké rozdiely v tom, aká silná konkurencia sa pri ich zákazkách zvykne zbehnúť. Porovnali sme výsledky pri dvoch najvýznamnejších spôsoboch nakupovania– centrálne vyhlasované zákazky väčšieho objemu (Vestník) a elektronické aukcie pre bežne nakupované predmety (systém EKS).

Pre lepšiu porovnateľnosť sme zo sto najväčších samospráv zahrnuli do vizualizácie len tie, ktoré mali aspoň po 5 ukončených súťaží tak vo Vestníku, ako aj v EKS. Dokopy takých bolo 69 miest.

Výsledky vidíte v grafe dole (pre zväčšenie si naň kliknite).

Čím sú mestá bližšie pravého horného rohu grafu, tým viac konkurencie prilákali. Myjava, Spišská Nová Ves, Bratislava-Ružinov či Prievidza vykazujú medzi slovenskými mestami najlepšie čísla. V priemere v ich tendroch súťažilo až päť firiem, čo sa blíži európskemu štandardu.  

Naopak v Stupave a Žiari nad Hronom vo väčšine veľkých tendrov nemajú ani len dvoch uchádzačov, a v e-aukciách dosahujú menej ako troch. Slabé výsledky majú aj Modra, Martin, či Komárno.

Mapa súťaživosti a nezákonnosti zadávania zákaziek slovenských miest (2014-18)Mapa súťaživosti a nezákonnosti zadávania zákaziek slovenských miest (2014-18) (TIS, zdroj: tender.sme.sk, eks.sk, uvo.gov.sk)

Ružovou farbou sú na grafe vyznačené mestá, ktoré dostali za ostatné 4 roky negatívne rozhodnutie od ÚVO. Tu veľkú súvislosť s konkurenciou uchádzačov nevidno. Výraznou červenou sú zase vyznačené samosprávy, ktoré od ÚVO dostali aj pokuty. Je evidentné, že ide aj o samosprávy, ktoré majú celkovo slabú súťaživosť, a teda je na mieste predpoklad, že nepôjde o problém nedostatku firiem na trhu, ale dôvod bude vnútri radnice.

Tieto indikátory sme preto zaradili aj do veľkého predvolebného rebríčka otvorenosti miest, ktorý Transparency zverejní v utorok 16.10.

Nitrianska tendrová saláma

Mimo menších miest zaujmú výrazne podpriemerné výsledky dvoch veľkých miest – Nitra a Bratislava.

Nitru vedie už 12 rokov Jozef Dvonč (Smer-SD), donedávna predseda a súčasný podpredseda klubu starostov a primátorov ZMOS.  ÚVO okrem spomínanej pokuty na opravu školy zrušilo Nitre aj megatender za viac ako 12 miliónov eur. Tentokrát šlo paradoxne nie o nezákonné rozdeľovanie zákazky, ale naopak spájanie nesúvisiacich vecí. V jednom jedinom tendri sa súťažilo o 8 (!) rozličných predmetov: modernizácia futbalového štadióna, rekonštrukcia kina, sanácia statiky jednej a zateplenie dvoch ďalších materských škôl, výstavba nového cintorína plus rekonštrukcia základnej školy. Nitra pritom nútila firmy dať ponuku na všetky stavby, alebo na žiadnu. Umelo tak znižovala možnú konkurenciu medzi firmami.

Do kritérií súťaže popri cene dokonca vsunuli aj také absurdné kritérium ako účasť na oficiálnej obhliadke (s váhou 14% na celkovom hodnotení). Na základe námietok dvoch uchádzačov ÚVO potvrdil, že takto postavený tender bol nezákonný, netransparentný a diskriminačný.

Kontrolóri nachytali pri porušení zákona aj mestom vlastnenú developerskú firmu Nitriansku investičnú. Pri zákazke na nový umelý trávnik za 720 tisíc eur šachovala firma s kvalifikačnými kritériami pre účasť, ako aj s technickými vlastnosťami trávnika bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Úrad prikázal mestskej firme súťaž minulé leto zrušiť.

Nezávislá od zákona?

Bratislavu vedie od minulých volieb nezávislý kandidát Ivo Nesrovnal. V zadávaní mestských zákaziek však úradníci pod Nesrovnalovým vedením kopili chybu na chybu.  Magistrát dostal od roku 2015  od ÚVO celkovo šesť krát nariadenie zrušiť či zmeniť nezákonne vedené tendre, najviac zo všetkých slovenských miest. Žiadne iné mesto nemalo viac ako tri pochybenia. 

Bratislava si vyslúžila aj najvyššiu pokutu. V auguste už na druhom stupni ÚVO potvrdil sankciu 174 tisíc eur za nezákonný priebeh tendra na vodorovné dopravné značenie v roku 2016. Súťaž s predpokladanou cenou 6 miliónov eur na štyri roky zadala cez elektronické trhovisko, kde nie je možné overovať od firiem technické či osobné predpoklady – a ani sa proti podmienkam odvolať. A to celé s uzávierkou na ponuky za štyri dni, vrátane víkendu. Do 24 hodín od uzavretia aukcie mal víťaz predložiť všetky certifikáty a referencie magistrátu. Ináč by víťaz čelil pokute 600 tisíc eur. Nečudo, že sa takého štedré podmienky štátnym kontrolórom nepáčili.

Pokút bude určite viac, ešte však nie sú všetky konania uzavreté. Pri tendri o starostlivosť o zeleň, v ktorom sme podali podnet na kontrolu aj my v Transparency na jeseň 2016, vyhlásil ÚVO za diskriminačnú podmienku bratislavských úradníkov, že uchádzači musia mať skusenosť s podobnými zákazkami z miest s aspoň 350 tisíc obyvateľmi. Inými slovami, ak si predtým niekedy nekosil v Bratislave (alebo vo veľkom meste v zahraničí),  nemáš čo v tendri hľadať. Asi si na magistráte myslia, že stromy a tráva sú v hlavnom meste iné ako v Trnave, Žiline, či v Košiciach.

Keďže vlastnou vinou musel magistrát súťaž opakovať,  prešla aj zima a na jar – napodiv – opäť začala rásť tráva. Úradníci tak zadali v apríli 2017 napriamo zákazku za 555 tisíc eur víťazovi neférového tendra, čím podľa kontrolórov opäť raz porušili zákon.

Aj  zákazku na výmenu okien za 172 tisíc zadal bratislavský magistrát podľa ÚVO cez elektronické trhovisko nezákonne, lebo nešlo o bežne nakupovaný tovar, a tým pádom nemal byť nakupovaný zrýchleným spôsobom. Navyše, okná neboli podľa úradu ani dostatočne našpecifikované, čo si už po uzavretí zmluvy vyžiadalo dodatočné práce a odklad dodania okien o mesiac. Išlo o zimné mesiace, takže odklad tamojších úradníkov určite nepotešil.

Nový informačný systém na správu písomnosti za 119 tisíc eur sa zase Nesrovnalovi úradníci pokúsili nakúpiť priamym zadaním, lebo vraj sú v časovej tiesni (GDPR) a nik iný okrem dovtedajšieho dodávateľa by to nevedel spraviť. Kontrolóri im priame zadanie zrušili s argumentom, že na trhu existuje viacero porovnateľných produktov a o GDPR sa predsa vedelo dlho dopredu, tak aká že už mimoriadna udalosť.  

Rovnako „krajnú časovú tieseň“ citoval magistrát pre udelenie 1,8 miliónovej zákazky pre Siemens, ktorý mal naďalej poskytovať riadenie a údržbu verejného osvetlenia pre rok 2018. ÚVO neprekvapivo rozhodol, že časovú tieseň si spôsobil magistrát sám, keďže dobre vedel, že mu so Siemensom končí dovtedajšia zmluva a len svojou nečinnosťou sa dostal do krízovej situácie.  

Vidíme vás

Ťažko povedať, či v spomínaných prípadoch šlo o neskutočnú neznalosť, chaos na úradoch alebo naopak o vedomé konanie s nekalým zámerom. Podľa čerstvého prieskumu verejnej mienky, ktorý si Transparency zadala v agentúre Focus tento september, je z hlavných činností samospráv obstarávanie druhé najrizikovejšie (horšie je na tom len prijímanie zamestnancov). Až 43% občanov si myslí, že pri zadávaní zákaziek v ich meste dochádza ku korupcii. Z celoslovenského priemeru sa však vymyká jedno mesto, kde korupciu pri zákazkách vidia až dve tretiny jeho obyvateľov.  Sú to – Bratislavčania.

 

Gabriel Šípoš

Ak bol tento článok pre Vás užitočný, podporte Transparency, aby sme mohli kontrolovať zákazky ešte častejšie. Ďakujeme!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V byte z Gorily vraj Fico pil kolu, po rokoch v kauze vypovedal na prokuratúre

Úrad špeciálnej prokuratúry nechce prezradiť, kedy polícia predsedu Smeru vypočula.

SVET

Na vysokej škole na Kryme útočil študent, zahynulo osemnásť ľudí

Ďalších minimálne 50 ľudí je zranených.

EKONOMIKA

Viaceré nehnuteľnosti Kočnerovi nezablokovali

K nehnuteľnosti v centre Bratislavy sa Kočner dostal za krátky čas.


Už ste čítali?