Ako aj bez peňazí zlepšiť naše zdravotníctvo

Autor: Transparency International Slovensko | 19.6.2018 o 6:28 | (upravené 19.6.2018 o 9:23) Karma článku: 10,14 | Prečítané:  5241x

Čo priniesli dva roky krízového manažmentu zdravotníctva z pohľadu transparentnosti? Máme viac dát, ako sa zmenil prístup úradníkov na infožiadosť?

Veľká Británia, máj 2018. Opozícia si na základe infožiadosti vypýtala od nemocníc dáta, ako dlho musia čakať onkologickí pacienti na diagnostiku a liečbu. Zistila, že od roku 2010 sa počet čakajúcich pacientov dlhšie ako odporúčaných 62 dní zdvojnásobil. Slovensko v máji 2018? U nás sa také dáta nesledujú. Od roku 2010 nemáme ani len aktuálny register onkologických pacientov či plán boja s rakovinou, druhou najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov. A keď pacientske organizácie pripravia návrhy ako to zmeniť, pozvú zástupcu ministerstva, ten po 20 minútach všeobsiahlych slov opúšťa konferenciu prenasledovaní nahnevanými organizátormi ako aj novinármi.

Tretia vláda Smeru po posledných voľbách nasadila do škandalizovaného rezortu zdravotníctva krízového manažéra Druckera, ktorý dal záväzok posilniť dôveru verejnosti v zdravotníctvo aj cez transparentnosť. Transparentnosť, to sú aj dáta. Ubehol presne polčas volebného obdobia, kedy minister svoju misiu ukončil. Máme viac (kvalitných) dát, ako sa zmenil prístup úradov na infožiadosť? Prinášame krátky prehľad, čo sa ministrovi podarilo a aké výzvy stoja pred jeho nástupkyňou Andreou Kalavskou.

Koniec klientelizmu?

Keď sa minister ujal funkcie, pripravili sme mu spolu s  expertmi 18 opatrení pre lepšie zdravotníctvo. Spoločne sme sa zhodli, že najväčšou prioritou je efektívne prerozdelenie peňazí poisťovňami medzi lekárov a nemocnice, aby sme už žiadnych masérov Kostkov a tety Anky nedotovali. To z pohľadu verejnej kontroly znamená jednak dobré dostupné zmluvy, ale aj jasné kritéria ich uzatvárania a vyhodnocovania. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zlepšila zverejňovanie zmlúv, dokonca z pohľadu užívateľského rozhrania predbehla Union či Dôveru. Obchádzka cez centrálny register zmlúv už nie je nutná, vyhľadávať môžeme podľa IČO ako aj názvu poskytovateľa či typu zdravotnej starostlivosti. Do Dozornej rady VšZP (DR) bol po prvýkrát menovaný aj zástupca tretieho sektora - riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš, jeden z autorov tohto článku.

Stále však chýba to podstatnejšie - overiteľné zdôvodnenie prečo niekto zmluvu dostane a iný nie, prečo niekomu poisťovňa navýši výkony. Pre lekárov, laboratóriá či nemocnice je kľúčové, či dostanete od poisťovne – obzvlášť tej najväčšej, štátnej VšZP – zmluvy, a v akej výške. Vo VšZP na naše opakované otázky ohľadom konkrétnych zmlúv predstavenstvo dokázalo odpovedať  len všeobecne. Či už procesom rozhodovania, alebo hrubými kritériami. Ale nikdy z toho nebolo možné jasne odvodiť, kto má dostať aký limit, a prečo niekto zmluvu nedostal.

Vedenie na návrh Dozornej rady už od roku 2017 na každé jej zasadnutie predkladá členom rady zoznam poskytovateľov, ktorým sa menil limit aj s dôvodom prečo. Ide väčšinou o stovky zmien každý štvrťrok. Sú to informácie odvodené od už na webe dostupných zmlúv, ktoré ale výrazne uľahčujú analýzu zmeny v nich. Keď sme ten zoznam na jar tohto roku v rámci posilnenia verejnej kontroly navrhli zverejňovať aj verejnosti – veď pár členov DR to nemá šancu zanalyzovať, vedenie VšZP to odmietlo. Síce uznalo, že na to neexistujú zákonné prekážky, no videli v tom či už nekalú výhodu pre konkurenčné poisťovne, alebo zbytočnú aktivitu. Tento náš návrh nepodporil nik z ďalších deviatich členov DR.

Úspory 80 miliónov aj vďaka dátam

Celkovo zo spomínaných 18 opatrení expertov sa podarilo zlepšiť presne polovicu (detailný pohľad tu). Na weboch všetkých troch poisťovní si okrem zmlúv môže pacient vyhľadať čakacie lehoty v sekcii „plánovaná zdravotná starostlivosť“ a filtrovať podľa nemocnice či ochorenia. Naďalej však platí, že čakacie doby sa zverejňujú len pre 10 % celkových výkonov, na ktoré sa reálne čaká (avšak Dôvera zverejňuje aj pre jednodňovky). Cenový benchmarking nákupov špecializovaného zdravotníckeho materiálu ako aj efektívny manažment nákupov zdravotníckej techniky sa tiež posunuli vpred. Tie spolu s opatreniami v oblasti nadspotreby liekov boli súčasťou odporúčaní analytikov Útvaru hodnoty za peniaze (UHP). Ich čerstvá hodnotiaca správa hovorí, že vďaka nim sa podarilo ušetriť 80 miliónov eur. Aj v prípade odporúčaní UHP, ide tiež o splnenie na polovicu (45 %.)  Analytici ďalej zdôrazňujú, že „zostáva i naďalej problematická kvalita poskytovaných dát a metodologické rozdiely.“ My dodávame, že na vine je aj legislatíva resp. interpretácia zákonov úradníkmi pri ich sprístupňovaní.

Infozákon naďalej úhlavný nepriateľ

V ostatných mesiacoch sme spolu s inštitútom INEKO prostredníctvom infozákona zisťovali mieru ochoty sprístupniť dáta vo viacerých kľúčových oblastiach. Často sme narazili na legislatívne prekážky, resp. za nimi skrývaný formalizmus, ale i  deravú argumentáciu.

Slovenské nemocnice hlásia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) údaje o nežiaducich udalostiach ako sú pády, dekubity či infekcie, ktoré komplikujú liečbu pacienta. Časť z údajov, a to nozokomiálne infekcie, sú dostupné v inej databázy (Úrad verejného zdravotníctva). Tá uvádza ich nízky výskyt, čo by bolo uveriteľné, ak by sme tým nepredbehli špičkovejšie svetové nemocnice. Tento rokmi obchádzaný status quo pozitívne prelomili vo Svete zdravia. Vo svojich nemocniciach zozbierali dáta, ktoré sa priblížili globálnym číslam a následne prijali opatrenia s pozitívnym výsledkom – do jedného roka znížili nákazy o 1,21 percenta.

Vráťme sa k nášmu úradu. Ten dáta nezverejňuje, ba v roku 2014 zakázal nemocniciam sprístupňovať ich tretím stranám. Aj nám ich nesprístupnenie opäť dôvodil obavou z ich zneužitia (pritom niektoré individuálne oslovené nemocnice údaje poskytli). Zdôraznil, že s dátami pracuje tak, že nemocnice benchmarkuje a výsledok im posiela, aby na jeho základe pracovali na zlepšení. Ale prečo do tlaku na zlepšenie nezapojiť aj verejnosť? A pacient predsa pri výbere nemocnice má právo vedieť, kde mu poskytnú dobrú a kde zlú starostlivosť, veď ide o jeho zdravie! Opačné zmýšľanie môžeme vidieť v zahraničí (Veľká Británia), kde sa dáta neboja zverejniť.

Aj pri úradníkoch zo zdravotníckeho rezortu naďalej pretrváva  „infozákonová“ výhovorka typu „nie je povinnosť vytvárať  kvalitatívne novú informáciu“ či prekážka „neprimeraného úsilia prekračujúceho jednoduchú operáciu“. Už dva roky sa snažíme o sprístupnenie pochybení lekárov pri liečbe pacientov, ktorých následky môžu byť fatálne. Z každoročných správ ÚDZS sa síce dozvieme čísla, v akej špecializácií boli pochybenia, predmet podaní pacientov, avšak nevieme ku ktorej nemocnici sa vzťahujú. Je evidentné, že úrad s dátami pracuje, kategorizuje ich podľa istých charakteristík. Keď sme si vyžiadali, aby nám z dát, ktoré vykazuje ako opodstatnené, vyčlenil ďalšie informácie, to už označil za neprimerané úsilie spojené s vytváraním novej informácie. Naprotiveň v odbornej literatúre nájdeme právny názor, že „mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov“ pre účely odpovede na infožiadosť sa nepovažuje za vytváranie „kvalitatívne novej informácie“. 

Ďalšou prekážkou je argument ochrany osobných údajov či ochrany dôverných štatistických údajov. S nimi sme sa stretli aj pri požiadavke zverejňovať pochybenia lekárov pod gesciou ÚDZS alebo zverejňovaní preskripcie lekárov zo strany ministerstva. Vítame, že aj analytici ÚHP pre potreby ďalšieho boja s neefektívnou preskripciou odporučili ísť cestou zverejňovania údajov o tom, ako lekári predpisujú lieky. V ich správe sa dokonca píše, že ministerstvo už diskutovalo s Úradom pre ochranu osobných údajov o možnosti ako uvoľniť tieto legislatívne prekážky, čo hodláme sledovať. Opäť platí, že v zahraničí nájdeme príklady dobrej praxe, ktoré k dátam o preskripcii či pochybeniach lekárov pristupujú nie ako k hrozbe, ale ako k nástrojom zlepšovania zdravotnej starostlivosti či už z pohľadu šetrenia verejných peňazí alebo v medicínsky prospech pacienta. 

Inšpirovať sa dá aj doma. Naša nedávna štúdia o vplyve zverejňovania práce sudcov ukázala, že po zverejnení sa zefektívnila práca sudcov v podobe zrýchlenia súdnych konaní o 7 %. Došlo k „harmonizácií“ súdnej praxe a tým k posilneniu princípov právnej istoty. Znamená to, že sudcovia v podobných prípadoch začali rozhodovať rovnako aj vďaka dostupnosti právnej argumentácie minulých rozsudkov, čo pomáha  v ďalšej súdnej praxi sudcom i advokátom.

Na polceste

Pozitívom dvoch rokov „krízového riadenia“ je určite našliapnutie robenia politiky na dátach či dôkazoch, ako aj otvorenosti voči verejnej kontrole. Čerstvá ministerka Andrea Kalavská by si mala osvojiť transparentnosť za svoju kľúčovú prioritu. Začať by mohla vypočutím našej výzvy a realizovať verejné vypočutie uchádzačov o post riaditeľa Národného onkologického ústavu. Aktuálne personálne problémy v ústave totiž ohrozujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ťažko chorých pacientov. Kriticky vnímame doterajšiu polovičatú transparentnosť výberových konaní, ktorú zvolil jej predchodca. Ďalej by mohla pokračovať tlakom na nemocnice, VšZP či ÚDZS k ústretovejšiemu prístupu. A napokon pustiť sa do odstránenia legislatívnych prekážok k otvoreným dátam či využívania a zlepšovania informácií, ktoré ležia v zásuvkách úradníkov.

Nikola Gurgoľová, Gabriel Šípoš

Tento článok je súčasťou projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, ktorý finančne podporili AIFP, GENAS, Pfizer, GSK.

Pomôžte nám bojovať za otvorené dáta a ich využitie pre lepšie zdravotníctvo. Podporte náš boj za viac transparentnosti!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?