Poslanec Smeru šéfuje obci, ktorá nemá ani web

Autor: Transparency International Slovensko | 8.6.2018 o 14:25 | (upravené 11.6.2018 o 15:26) Karma článku: 10,12 | Prečítané:  18140x

Najväčšia obec, ktorá nezverejňuje faktúry a objednávky leží na Kysuciach a vedie ju prominentný funkcionár Smeru. Stačí sa tváriť, že takmer trojtisícová samospráva nepotrebuje oficiálny web.

Kysucká Stará Bystrica je mimoriadne úspešná obec. Na rozdiel od mnohých iných dedín počet jej obyvateľov od pádu komunizmu vzrástol skoro o desatinu, jej rozpočet sa za posledné desaťročie zhruba zdvojnásobil a nové turistické atrakcie ako slovenský orloj, rozhľadňa či cyklotrasy lákajú do okolia aj tisícky návštevníkov. 

Zásluhu na rozvoji obce má podľa miestnych najmä jej starosta Ján Podmanický (Smer), ktorý vedie dedinu už štyri volebné obdobia a okrem toho sedí aj v Národnej rade a v Žilinskej župe. Na neoficiálnej stránke obce starabystrica.com opisujú jeho zásluhy takto: Starostom obce je viacnásobný miestny starosta PhDr. Ján Podmanický (SMER). Rodák a miestnimi obyvateľmi uznávaný. Za jeho starostovavania od roku 2002 získala obec celkom inú podobu, rozbehli sa programy na rekonštrukciu a opravu obce, ciest. Viacero záležitostí sa pohlo vpred. Obec významne prosperuje aj vďaka čerpaniu dotácií.

Práve pri čerpaní dotácií od najrôznejších ministerstiev či verejných inštitúcií dosahuje vyštudovaný teológ a významný funkcionár Smeru Podmanický takú úroveň úspešnosti, že médiá o jej pozadí špekulujú už roky. V jednom z posledných podobných článkov nazval Denník N Starú Bystricu výkladnou skriňou Kysúc a na základe zmlúv zverejnených štátnymi inštitúciami v centrálnom registri zmlúv odhadol, že na rôznych dotáciách si obec len od roku 2011 prilepšila zhruba o 1,5 milióna eur.

Stratené na webe

Ak sa však na dotácie pre Starú Bystricu pokúsime pozrieť detailnejšie, narazíme aj na celkom iný fenomén, ktorým je minimálna snaha o transparentnosť. Pri takej pomerne veľkej a úspešnej obci je naozaj zarážajúce, že nemá ani len vlastnú webovú stránku. Na rozdiel od veľkej časti iných samospráv tak Stará Bystrica posiela zmluvy iba do obchodného vestníka. V ňom však nie je možné efektívne vyhľadávať podľa predmetu zmluvy a záujemcovi tak nezostáva iné, ako otvárať a prechádzať stovky dokumentov.

Pri takomto pracnom postupe narazí aj na ďalšie príjmy od verejných inštitúcií, ktoré v centrálnom registri zmlúv chýbajú, ako sú Žilinský samosprávny kraj, Severoslovenské vodárne a kanalizácie alebo Nadácia (štátnej firmy) SPP. Celková suma dotácií, darov či sponzoringu od roku 2011 tak poľahky prekročí dva milióny eur.     

Infožiadosť na telefón

Ďalšou možnosťou je využiť Zákon o slobodnom prístupe k informáciám a požiadať o zoznam dotácií priamo obec. Transparency túto možnosť využila, podľa údajov obce získala Stará Bystrica od rôznych verejných inštitúcií medzi rokmi 2012 až 2017 zhruba 6,7 milióna eur. Z veľkej časti pritom išlo o príspevky ministerstiev na prenesený výkon štátnej správy. Rôzne nenárokovateľné dotácie, príspevky a dary sa však v niektorých rokoch blížili až štvrtine celého rozpočtu obce (v roku 2016 hospodárila obec so zhruba 2,5 miliónmi eur).

Získať odpovede od Starej Bystrice pritom nebolo celkom jednoduché. Hoci na internete nájdete až dve stránky venované obci vrátane selektívnych údajov o samospráve a kontaktov na obecný úrad (starabystrica.skstarabystrica.com), v oboch prípadoch ide o neoficiálne stránky, ktoré neprevádzkuje obec. Po zaslaní Infožiadosti na adresy uvedené na oboch weboch sme sa odpovede nedočkali a museli sme správnu emailovú adresu zisťovať telefonicky.

To, že samospráva nemá oficiálnu stránku, vplýva aj na úroveň verejnej kontroly. Nejde pritom len o zmluvy (dostupné iba na nedostatočne prehľadnom systéme obchodného vestníka), ale aj o chýbajúce dokumenty o správe obce ako sú miestne nariadenia, zápisnice z rokovaní zastupiteľstva či informácie o obecnom rozpočte.

Faktúry a objednávky nemusí obec bez webu dokonca zverejňovať vôbec a jediným spôsobom, ako sa k nim možno dostať, zostáva Infožiadosť. Kontrolovať hospodárenie obce je tak omnoho ťažšie, ako v prípade iných verejných úradov vrátane podstatne menších obcí s oficiálnou stránkou.

Najväčšia obec bez webu

Stará Bystrica s vyše 2700 obyvateľmi (299. najväčšia z 2927 slovenských samospráv) je pritom jednoznačne najväčšou obcou bez oficiálnej stránky. Podľa portálu www.sodbtn.sk (autorom je Vladimír Bačík z Prírodovedeckej fakulty UK) má vlastné weby viac ako 92 percent všetkých samospráv. Mestá pritom musia prevádzkovať weby povinne.

V kategórii obcí nad 1500 obyvateľov (489 dedín) oficiálny web nefungoval už len pri obci Leles (okres Trebišov) s vyše 1700 obyvateľmi. Faktúry sa nám však nepodarilo nájsť ani na stránkach ďalších štyroch obcí (Ich zoznam si môžete pozrieť v databáze, ktorú pre Transparency pripravil náš dobrovoľný spolupracovník Matej Spišák). 

Starobystrický úrad nevysvetlil, prečo taká veľká a bohatá obec nebola dosiaľ schopná investovať zopár stoviek eur ani do jednoduchého webu, ktorý by výrazne zvýšil transparentnosť i informovanosť obyvateľov. „Keďže obec Stará Bystrica nedisponuje vlastným webovým sídlom, faktúry a objednávky zverejňuje v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,“ odpísal stručne Miroslav Kadáš z obecného úradu. Čo v preklade znamená, že nikde.

„To, že je v Starej Bystrici peňazí dostatok, vidno aj na okraji dediny, kde chodník prekrýva niekoľko desiatok metrov dlhý ‚domček‘ strieškou. Aké je jeho praktické využitie, nevedno, zaplatili ho z eurofondov,“ opisoval vlani jednu zo známok starobystrickej prosperity Denník N.

V Starej Bystrici by sa však slovo „nevedno“ dalo zjavne používať aj na všeličo iné. Aspoň pokým sa úspešnému starostovi Smeru nepodarí získať nejakú tú dotáciu aj na webstránku obce. 

Michal Piško

Pomôžte nám kontrolovať transparentnosť miest a obcí, ide o peniaze nás všetkých. Podporte Transparency, aby sme mohli ešte lepšie odhaľovať problémy v samosprávach.  Ďakujeme!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ako po zemetrasení. Záchranári hľadajú obete v troskách mosta v Janove

V Taliansku v posledných rokoch spadlo viac mostov, Taliani kritizujú málo investícií na opravy.

SVET

Staval mosty po celom svete, ten v Janove neustále opravovali

Most talianskeho inžiniera mal problémy aj vo Venezuele.


Už ste čítali?