Speakovanie so župami: I will prepojím vás

Autor: Transparency International Slovensko | 3.9.2017 o 17:53 | Karma článku: 9,66 | Prečítané:  3455x

Slovenské kraje nemajú stanovený postup, ako komunikovať s cudzincami. Vo väčšine z nich anglicky volajúci nepochodí ani s jednoduchou otázkou. 

Dámy a páni, drahí návštevníci - naši zamestnanci, moji zástupcovia ako i ja osobne sme vám vždy plne k dispozícii, prihovára sa cudzincom na anglickej verzii stránky Nitrianskeho samosprávneho kraja jeho štvornásobný predseda Milan Belica. V praxi však návštevníci bez znalosti slovenčiny tak priateľsky pochodiť nemusia.

Na Slovensku má podľa údajov polície zaregistrovaný pobyt takmer 100-tisíc cudzincov, necelým piatim tisíckam ďalších sme v posledných desiatich rokoch udelili občianstvo, množstvo ich tu pracuje aj dočasne bez prihlasovania sa na polícii. V rámci nášho pravidelného rebríčka transparentnosti žúp (ktorý opäť zverejníme na jeseň) sme sa preto rozhodli overiť aj to, ako otvorené sú kraje voči podobným ľuďom. Pripomenúť pritom treba i to, že cudzinci  s trvalým pobytom na Slovensku majú v župných voľbách aj právo hlasovať.  

Debata so záznamníkom

Náš test spočíval v nenáročnom zadaní. Spolupracovník Transparency si na stránkach všetkých ôsmich žúp vyhľadal oficiálny kontakt pre verejnosť a na čísla zavolal po anglicky s legendou, že ide o slovinského študenta, ktorý pre potreby diplomovej práce zisťuje, aké sú základné kompetencie regiónov v jednotlivých krajinách strednej Európy. Rovnaký pokus sme pre porovnanie dodatočne urobili aj v susedných regiónoch v Poľsku, Česku, Rakúsku a Maďarsku. 

Nitriansky župan Milan Belica víta návštevníkov kraja aj po anglicky. Maďarská verzia stránky chýba. Nitriansky župan Milan Belica víta návštevníkov kraja aj po anglicky. Maďarská verzia stránky chýba. (Zdroj: www.unsk.sk)

A ako to dopadlo?

Nitriansky kraj má okrem priateľského príhovoru župana v angličtine zriadené aj samostatné oddelenia zahraničných vzťahov a cestovného ruchu, za 50-tisíc eur ročne prevádzkuje kanceláriu župy v Bruseli a ďalšie desiatky tisíc eur investuje do cudzokrajných veľtrhov a budovania zahraničných vzťahov. Župa sa na stránke chváli aj trinástimi zmluvami o spolupráci so zahraničnými regiónmi.  

Keď sa však na župný úrad pokúsil dovolať „slovinský študent“ s jednoduchou otázkou v angličtine, zostal sklamaný.  Prvá úradníčka na jeho žiadosť odpovedala len hrdelným „uhm“ a prepojila nás na kolegyňu, ktorá mu lámanou angličtinou nadiktovala číslo na tretieho človeka. Na tom sa však už nik neozval, telefonát po vyše minútovom zvonení ukončil záznamník.

Hoci anglická verzia webu nitrianskej župy je len veľmi strohá, informácie o kompetenciách kraja sa na nej nájsť dajú a navigovať študenta by preto bolo veľmi jednoduché. Ešte zrážajúcejšie však je, že angličtina predstavuje jedinú jazykovú mutáciu webu župy, v ktorej sa až 30 percent obyvateľov hlási k maďarskej národnosti. 

Ani mú, ani bú

Oveľa lepšie na tom s anglickou mutáciou stránky nie sú ani niektoré ďalšie župy, Banskobystrický kraj ponúka iba výpočet okresov, oblastí právomocí a kontakt. Stránka trnavskej župy je dokonca prázdna s výnimkou adresy úradu a jedného pdf súboru v angličtine.     

Z anglickej verzie stránky trnavskej župy sa oveľa viac, ako znie jej názov v angličtine, nedozviete. Z anglickej verzie stránky trnavskej župy sa oveľa viac, ako znie jej názov v angličtine, nedozviete. (www.trnava-vuc.sk)

Nitriansky kraj nebol zďaleka jediný, kde „slovinský študent“ nepochodil. Podobne sa mu „darilo“ až v piatich z ôsmich žúp, výnimkou boli bratislavský, prešovský a košický kraj. V Trenčianskom kraji mu dokonca úradníčky po krátkom tlmenom dohováraní sa v slovenčine („Ten na mňa hovorí po anglicky“) zložili telefón bez toho, aby mu povedali čo i len slovo.

V ďalších krajoch sa študent taktiež k nikomu s aspoň základnou znalosťou angličtiny nedopracoval, alebo mu úradníci nevedeli vysvetliť, aké sú právomoci kraja, kde pracujú. Úradník v Trnave, na ktorého nás prepojili, nám najprv vysvetľoval, aké kompetencie má on sám a rozhovor ukončil s tým, že podávanie informácií o kompetenciách župy medzi jeho kompetencie nepatrí. Na ďalšom čísle už nezdvíhal nikto. V Banskej Bystrici zas úradníčka, na ktorú nás prepojili, vytrvalo odpovedala anglickému volajúcemu len po slovensky. 

S najústretovejším prístupom sa náš spolupracovník stretol v Bratislave, kde mu úradníci po dohovore poslali do emailu krátky popis aj s linkami na kľúčové zákony, ktorými sa slovenské župy riadia, ako aj linky na niekoľko tematických článkov v angličtine. „Ak by ste mali akékoľvek ďalšie otázky, neváhajte ma kontaktovať,“ ukončil email Pavol Stano z oddelenia stratégie a územného rozvoja župy.

Podobný prístup zvolili aj úradníci v priľahlých zahraničných regiónoch, ktoré sme pre porovnanie testovali tiež. V Dolnom Rakúsku, Malopoľskom vojvodstve, Moravsko-sliezskom kraji i maďarskej Boršovsko-abovsko-zemplínskej župe nás vždy prepojili na anglicky hovoriacich zamestnancov, ktorí si žiadosť nechali vysvetliť a odpoveď sľúbili poslať emailom.

Odpoveď z Česka nám prišla obratom, tamojší úradníci nám dokonca poslali anglickú verziu kľúčového Zákona o krajoch. Aj z poľského vojvodstva prišla odpoveď s viacerými anglickými článkami o kompetenciách tamojších regiónov. V Maďarsku si na spracovanie odpovede vyžiadali čas, podobne ako z Rakúska nám však dosiaľ odpoveď ani po ôsmich pracovných dňoch neprišla (s rovnakou lehotou na odpoveď ráta aj náš infozákon).  

Kancelária v Bruseli nestačí

Aby nedošlo k nedorozumeniu, nemyslíme si, že každý úradník župy potrebuje ovládať angličtinu. Ani u nás v Transparency nemajú všetci certifikáty z cudzích jazykov. Od župných úradov, ktoré majú dôležité kompetencie smerom k verejnosti a každý z nich aj okolo dvesto zamestnancov, by sme však očakávali, že budú mať vytvorený efektívny systém, ako komunikovať aspoň po anglicky.

Stačilo by na stránke uverejniť špecifický kontakt pre komunikáciu v cudzích jazykoch, alebo úradníkov prvého kontaktu jasne inštruovať, kam podobných volajúcich presmerovať. Nehovoriac o vytvorení kvalitnejších jazykových mutácií župných webov a to nielen v angličtine, ale aj v jazykoch národnostných menšín. Ak totiž naše kraje chcú cudzincov naozaj presvedčiť o svojej pohostinnosti a otvorenosti, len financovanie krajských kancelárií v Bruseli na to asi stačiť nebude.

Mário Kajan, Michal Piško     

 

Ak sa vám článok páčil a chcete, aby sme fungovanie žúp sledovali pravidelnejšie, podporte nás prosím aj finančne. Ďakujeme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?