Štyri spôsoby ako utajiť mená prokurátorov

Autor: Transparency International Slovensko | 4.8.2017 o 9:00 | (upravené 4.8.2017 o 12:22) Karma článku: 11,77 | Prečítané:  4708x

Petržalská prokurátorka dokázala v jednom liste žiadosť zamietnuť, vyhovieť jej a pre istotu posunúť nadriadenému na rozhodnutie. Nie, toto nie je vtip, je to len slovenská prokuratúra.

Pre chybu prokurátora sa do basy nedostali traja členovia medzinárodného drogového gangu. Prokurátor vyviazol len s napomenutím a neskôr ho dokonca povýšili. Aj takto informovali o práci prokurátorov média v januári minulého roka.

Z našich vlastných zistení zároveň vieme, že vplyv prokurátorov na odsúdenie páchateľov je v mnohých prípadoch (napr. korupcia) vyšší než vplyv sudcu. Napriek tomu o ich práci nič nevieme. Generálna prokuratúra s odvolávkou na súkromie prokurátorov pred verejnosťou tají ich pôsobiská, čím zámerne obmedzuje možnosti verejnej kontroly prokurátorov.

Ako to však vo veľkých molochoch býva, nie každý na spodku hierarchie zdieľa názor šéfa. Preto sme na každú jednu okresnú prokuratúru poslali infožiadosť, že nech nám povedia, ktorí prokurátori tam pracujú.

Hovorí sa, že dvaja právnici – tri právne názory. Inak to nebolo ani pri prokurátoroch. Na jednoduchú žiadosť sme totiž dostali až päť rôznych typov reakcií. Výsledkom je zaujímavá sonda do prokurátorského prístupu k transparentnosti a verejnej kontrole.

„Nezisťujem dôvody, pre ktoré by bolo potrebné žiadosti nevyhovieť“

Keďže kompetentní sa často sťažujú, že mimovládne organizácie stále len kritizujú a nikdy nepochvália, tak začneme na pozitívnu nôtu. Pochváliť si zaslúži až štrnásť okresných prokuratúr. Tieto prokuratúry bez drahôt požadované informácie sprístupnili.  Vďaka transparentnému prístupu prokurátorov z Bánoviec nad Bebravou, Banskej Bystrice, Čadce, Kežmarku, Komárna, Levíc, Nitry, Nových Zámkov, Partizánskeho, Revúcej, Rožňavy, Ružomberka, Topoľčian a Zvolena sa nám na našom portáli Otvorená prokuratúra podarilo rozšíriť počet odhalených prokurátorov na 625 z 942 prokurátorov. Najlepšie to vystihla námestníčka okresného prokurátora v Kežmarku: „Vzhľadom na Vašu žiadosť nezisťujem dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tejto nevyhovieť.“ Z Okresnej prokuratúry Topoľčany nám síce odpovedali až po lehote, no spolu s ich oneskorenou odpoveďou nám mena prokurátorov sprístupnili všetky okresné prokuratúry v Nitrianskom kraji. Takýto prístup až štrnástich okresných prokuratúr svedčí o tom, že doterajší právny názor Generálnej prokuratúry je postavený na vode.

Kto nič nerobí, ten nič nepokazí...

Až 22 z 54 okresných prokuratúr sa zbavilo zodpovednosti za rozhodnutie o nezverejnení mien prokurátorov a našu žiadosť postúpili na nadriadené krajské prokuratúry. Okresná prokuratúra vraj „nie je samostatným právnym subjektom, a tak ... nemôže poskytnúť údaje a informácie týkajúce sa personálnej agendy,“ tvrdí okresný prokurátor v Brezne Ľuboslav Čižmár. Až v 21 z týchto prípadoch na kraji rozhodli o nesprístupnení. Jedinou výnimkou bola Krajská prokuratúra v Trnave, ktorá žiadosť vrátila späť do Piešťan s tým, že nech si o tom rozhodnú sami.

 Jednou z prokuratúr, ktoré postúpili vec na vybavenie na nadriadenú krajskú prokuratúru je aj Okresná prokuratúra Bratislava V. Prokurátorka Eva Vallová jedným šmahom žiadosť vybavila tromi rôznymi spôsobmi naraz. Na dvoch listoch A4 totiž žiadosť nielen postúpila, ale zároveň jej aj vyhovela a aj ju zamietla. Ako sa pani prokurátorke podarilo vytvoriť tento rozhodovací paradox? K prípisu, ktorým nám oznamovala, že žiadosť postupuje na kraj totiž pripojila dokument nazvaný „Vyjadrenie k sprístupneniu informácie o mennom zozname prokurátorov, ktorí pôsobia na Okresnej prokuratúre Bratislava V“. Pod týmto krkolomným názvom sa skrýva podpisový hárok, v ktorom jednotliví prokurátori odpovedali, či chcú verejnosti priznať svoje pôsobisko a zodpovedať sa verejnej kontrole. Čuduj sa svete, všetci do jedného sa podpísali do kolónky „nesúhlasím“. 

Vo výsledku nám z Okresnej prokuratúry Bratislava V odkázali kto na nej pracuje, zároveň nám povedali, že nechcú aby sme to vedeli, ale pre istotu nechali konečné rozhodnutie vydať krajskú prokuratúru. Takáto absurdita sa podarila, žiaľ, práve na prokuratúre, na ktorú sú v posledných mesiacoch upreté oči slovenskej verejnosti. Práve tu totiž dozorujú  prípad Filipa Rybaniča, poslaneckého asistenta poslanca Rajtára (SaS), ktorý je obvinený pre porušovanie bankového tajomstva, keď si ešte ako zamestnanec Tatra banky prezrel pohyby na účtoch ministra Kaliňáka.     

Ta na vychodze še s tym nemorduju...

Nie všetky prokuratúry sa stotožnili s názorom, že o sprístupnení zoznamu prokurátorov musí rozhodnúť nadriadená krajská prokuratúra. Okrem 13 prokuratúr, ktoré zoznam bez okolkov sprístupnili, ďalších 13 sprístupnilo aspoň mená vedúcich prokurátorov (okresný prokurátor a námestníci). Pridaná hodnota tejto informácie je síce nulová – mená vedúcich prokurátorov sú zverejnené na webe Generálnej prokuratúry – ale môžeme oceniť aspoň snahu dodržať minimálny zákonný štandard. Avšak ani tento minimálny štandard nestál v ceste postupu Okresnej prokuratúry Košice I a Košice – okolie. Prokurátori Jozef Sonderlich a Štefan Lipčei žiadosť celú zamietli a neunúvali sa sprístupniť ani len mená svojich vedúcich.

Zdá sa teda, že všetky neduhy slovenskej justície a prokuratúry sú na východe a obzvlášť v Košiciach koncentrovanejšie. Na Okresnej prokuratúre Košice – okolie pôsobí napríklad Peter Volkai, syn prvého muža košickej justície Imricha Volkaia (predseda, Krajský súd v Košiciach), ktorému v justícií okrem syna pôsobia ďalší štyria rodinní príslušníci. Vytváranie takýchto sietí môže mať za následok vydávanie nezákonných rozhodnutí. Stalo sa tak napríklad v prípade z roku 2014, kedy Volkai mladší bol prokurátorom v prípade, ktorý súdil jeho švagor Miroslav Baňacký. Problém v tom videl pritom až Najvyšší súd; Krajský súd v Košiciach, ktorému šéfuje Volkai starší, s možnou zaujatosťou Baňackého problém nemal.

Volkaiovský klan je pritom len špičkou ľadovca. Len sudcovia Krajského súdu v Košiciach majú až 27 rôznych rodinných väzieb na iných sudcov alebo justičných zamestnancov, čo je najviac spomedzi všetkých krajských súdov (KS Košice pritom nemá najviac sudcov). O koľko väzieb by sa táto sieť rozrástla, keby podobne ako sudcovia museli príbuzenstvá priznávať aj prokurátori, a to nie len s inými prokurátormi, ale aj so sudcami, prípadne advokátmi, nevieme.

Právna neistota

Okrem toho, že naša skúsenosť so slovenskými okresnými prokuratúrami svedčí o ich vlažnom prístupe k transparentnosti a skladaniu verejných účtov, tak tento prípad ukazuje ešte jeden zásadný nedostatok – tým je právna neistota pri rozhodovaní prokurátorov.

Jedným zo základných princípov demokratického a právneho štátu je pritom princíp právnej istoty. Jeho súčasťou je aj „požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď“ (tak tvrdí Ústavný súd). Bohužiaľ, v snahe chrániť vlastné záujmy prokurátori tento princíp vyhodili von oknom. Pokiaľ prokurátori nekonajú v súlade s týmto princípom, tak v našom štáte nevládne právo, ale bezbrehá svojvôľa.

O prokurátoroch – či ide o ich efektivitu, kvalitu, alebo rodinné väzby na sudcov - nič nevieme. Ak poznáte niektorého z prokurátorov, ktorého pôsobisko zatiaľ nie je odhalené môžete ho stále zverejniť na našom portáli Otvorená prokuratúra. A pokiaľ sa ani vám tento stav na prokuratúre nepozdáva, pripomienky môžete adresovať tomuto pánovi.

 

Matej Šimalčík

 

Pokiaľ rovnako ako mi veríte, že prokurátori sa musia zodpovedať občanom, podporte prosím našu činnosť aj finančne, aby sme mohli vyvíjať silnejší tlak na jej otvorenie verejnej kontrole.

Viac o problematike verejnej kontroly prokurátorov sa môžete dočítať tu, tu, alebo tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

DOMOV

Smer vyzýva Lipšica, aby Žitňanskú požiadal o mimoriadne dovolanie

Lipšic dostal podmienečný trest tri roky.


Už ste čítali?