Primátorka Humenného Vaľová aj šéf TASR Rezník porušili protischránkový zákon

Autor: Transparency International Slovensko | 13.6.2017 o 9:02 | Karma článku: 11,30 | Prečítané:  6551x

Pridelili zákazky firmám napriek tomu, že tie neukázali svojich vlastníkov. Firmám, štátnej agentúre aj mestu tak hrozia pokuty.

Povinné zverejňovanie vlastníkov firiem, s ktorými štát obchoduje, patrí ku korunným argumentom ťaženia proti korupcii premiéra posledných dvoch vlád Roberta Fica. „Jednoducho je to veľmi veľmi tvrdý a podľa môjho názoru aj efektívny protischránkový zákon,“ povedal premiér na minulé leto.  „Ideme ďaleko nad rámec štandardných vecí, ktoré vidíme v iných krajinách a v podstate úplne dáme možnosť nahliadnuť každému do čriev firmy, ktorá má obchodný styk, kontakt so štátom,” dodal.

Každý zákon je však len taký dobrý, ako dobre funguje v praxi. Letmá kontrola verejných obstarávaní za minulý rok ukazuje, že aj relatívne veľké zákazky skončili vo firmách, ktoré verejnosti svojich vlastníkov neodhalili podľa zákona.

Prvý register vlastníkov (tzv. konečných užívateľov výhod) firiem začal platiť 1.novembra 2015. Vtedajší protischránkový zákon zakazoval verejným inštitúciám uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní, ak sa firma v registri nezapísala.

Rezníkov upgrade

Vo februári 2016 začala štátna Tlačová agentúra SR (TASR) nakupovať upgrade ich redakčného systému. Postupovala tzv. priamym rokovacím konaním, keďže argumentovala, že na jej 25 rokov starý 16-bitový systém má autorské práva len jedna jediná firma zo Švajčiarska – All-Media Typlan AG.

Úplne nový systém od iného výrobcu by bol podľa tvrdenia TASR jednak príliš drahý, a jednak ten ich doterajší je „svojou filozofiou spracovania dát nadčasový.“

V polovici marca 2016 teda šéf TASR Jaroslav Rezník podpísal zmluvu na 110 tisíc eur so švajčiarskou firmou na 32-bitový upgrade ich softvéru. Švajčiarsky dodávateľ nemá dohľadateľnú webstránku. Podľa faktúr za ňou stoja zrejme českí občania.

„Zrejme“ by však nemalo byť otázkou dňa od fungovania protischránkového zákona. All-Media Typlan však nie je zaregistrovaná v registri firiem, a podľa zákona s ňou TASR ani nemala podpísať zmluvu. TASR sa slovami šéfa stratégie Vladimíra Puchalu bráni, že povinnosť platila až od polovice apríla 2016. No už v marci vtedy platný zákon o verejnom obstarávaní 25/2006 v paragrafe 45 ods.1 jasne uvádzal:

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod.”

Nezákonne v Humennom

V auguste minulého roka zase zadalo mesto Humenné taktiež bez súťaže na priamo 450 tisícovú zákazku na rekonštrukciu strechy mestského zimného štadióna malej michalovskej sročke Uniko. Tá však v tom čase nemala zapísaného svojho vlastníka (spravila tak zrejme až po našich otázkach v máji tohto roku).  Pre Uniko to bola kľúčová zákazka roka – príjmy z nej tvorili takmer 90% jej minuloročných tržieb.

Podobne nezákonne bola pridelená aj ďalšia zákazka Humenného – prístavba materskej školy za 130 tisíc eur v júni minulého roka. Ani v tomto prípade nemala humenská firma Tarb-stav, ktorá zákazku dostala, rozkrytých svojich vlastníkov (a nemá ich v registri doteraz).

Vedenie mesta na infožiadosti, či preverovali v daných zákazkách zápis v registri, nereagovalo – čo je ďalšie porušenie zákona...  Situácia je o to horšia, že primátorkou Humenného je Jana Vaľová, poslankyňa parlamentu (Smer), ktorá sama zahlasovala za ten protischránkový zákon, ktorý svojim podpisom na zmluvách aj porušila.

Mimochodom, na ďalšiu rekonštrukciu štadióna koncom minulého roka prispel 30 tisícami eur aj premiér Fico zo svojej rezervy.

Zákon bez kontroly

Za porušenie zákona hrozí dotknutým zadávateľom pokuta 5% z hodnoty zákaziek. Zároveň firmy čelia pokute od 10 tisíc eur za to, že svojich vlastníkov nezaregistrovali a k tomu tri roky zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V Transparency už dlhodobo upozorňujeme, že protischránkové zákony sa aj v najtvrdšej forme budú dať relatívne ľahko obísť transakciami medzi firmami, ktoré už nebudú priamo v kontakte so štátom. Navyše ide o relatívne drahé riešenie, ktoré každú firmu môže vyjsť aj cez tisíc eur ročne. Uznávame však, že register vlastníkov firiem to skrývanie skutočných majiteľov o niečo sťažuje. A navyše zvyšuje transparentnosť firiem pre ich zamestnancov či partnerov, čo je tiež prínosom.  

Ak sa však na Slovensku prepečie zadávateľom i firmám obyčajná a priehľadná ignorácia zákona, potom ten zákon bude naozaj na smiech. Sme zvedaví, ako sa k nášmu podnetu postaví Úrad pre verejné obstarávanie.  Skutok sa stal – stačí vyvodiť zodpovednosť.

 

Gabriel Šípoš, Juraj Labant

Túto analýzu sme by sme v lete radi rozšírili aj na nový, širší register firiem obchodujúcich so štátom. Ak považujete za dôležité kontrolovať, či schválené protikorupčné nástroje naozaj fungujú v praxi, podporte nás aj finančne. Ďakujeme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?


Už ste čítali?