Vláda ide skryť z verejnej súťaže tendre za sto miliónov eur ročne

Autor: Transparency International Slovensko | 25.5.2017 o 12:05 | (upravené 25.5.2017 o 12:15) Karma článku: 11,28 | Prečítané:  6650x

Presne o týždeň začne platiť zmena zákona o verejnom obstarávaní, ktorá znižuje nároky na poctivú súťaž podnikateľov. Ani jeden z argumentov, ktorý vláda používa, nie je presvedčivý.

Zmena zákona prišla cez nepriamu novelu, bez dopadovej štúdie. V princípe zvyšuje limity, pod ktorými sa nemusí vyhlasovať súťaž na verejné zákazky na internete centrálne. Čokoľvek pod nimi sa bude môcť zadať v zásade tak, že oslovíte tri firmy ktoré len chcete a podľa zvolených kritérií vyberiete najlepšiu ponuku (tzv. prieskumom trhu). Pri stavbách takto voľne môžete najnovšie prideliť zákazky do 150 tisíc eur (doteraz 70 tisíc) a pri tovaroch a službách do 50 tisíc eur (doteraz max 20 tisíc). Pri bežne nakupovaných komoditách ide limit z 5 na 15 tisíc eur. O súťaži sa v týchto prípadoch dozvedia len vopred určené firmy a verejnosť na to príde až po uzavretí zmluvy.

Tretia Ficova vláda sa tak pomaly vracia tam, kde sme boli pri prvej Ficovej vláde (pozri graf nižšie). Vtedy sa preferovala voľnosť politikov a úradníkov prideľovať takéto „menšie“ zákazky bez veľkého zverejňovania a zvoleným firmám. Nástup Radičovej vlády (aj s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou) priniesol radikálne zníženie limitov a zvýšenú transparentnosť.  

Dnes sa tak pomaly vraciame do časov spred roka 2011.

Pozreli sme sa podrobne na dáta z roku 2016 a ak by bolo prideľovanie zákaziek aj naďalej podobné, tieto zmeny odstránia verejnú súťaž zo zhruba 5 tisíc zákaziek za sto miliónov eur každý rok. Z toho 90 miliónov ide na vrub stavebným prácam, kde z verejného dohľadu zmizne asi tisíc zákaziek ročne.

Novela teda skryje z dohľadu verejnosti aj také zákazky ako sú výstavba multifunkčných ihrísk či opravy kultúrnych domov a škôl, ktoré sa teraz masívne rozbiehajú. Je pravda, že aj za súčasných podmienok dochádzalo k machináciám (v neposlednom rade v regióne rodiska premiéra, ako sme o tom nedávno písali), ale boli aj od stola ľahko odhaliteľné po pár klikoch na webe Úradu pre verejné obstarávanie. A to už od doby vyhlásenia zákazky. Po novom budete musieť písať infožiadosti na zadávateľov a žiadať celú dokumentáciu. Jednak musíte dúfať, že dotyčný dodržiava infozákon lepšie ako Lajčákovo ministerstvo zahraničných vecí. Nehovoriac o tom, že ak nedostanete tip od niekoho veci znalého, nebudete vlastne ani vedieť, čo žiadať a či nejaká zákazka aj prebieha.  

Za zvýšené limity padajú najčastejšie dva argumenty – zjednoduší a zrýchli to nákupy a zákazky môžu dostať aj lokálne firmy, čím sa má podporiť miestna ekonomika. Tieto dôvody však krívajú na obe nohy.

Koniec slávy trhoviska?

Zrýchlenie a zjednodušenie znie presvedčivo, lebo prieskum trhu spravíte za týždeň-dva, a tzv. podlimitnú verejnú súťaž za štyri mesiace. Lenže práve druhá Ficova vláda zaviedla elektronické trhovisko, kde nakúpite bežné veci tiež za dva týždne a bez výraznej straty transparentnosti, lebo o zákazke sa dozvie celé Slovensko.

"Tento nástroj odstraňuje akékoľvek možnosti ovplyvňovať výsledok verejnej súťaže. Elektronické trhovisko nie je len nástrojom na zefektívnenie verejného obstarávania, ale je to na Slovensku historicky najtransparentnejší spôsob nakupovania z verejných zdrojov, ktorý šetrí peniaze,” povedal pri spustení trhoviska v roku 2014 samotný premiér Robert Fico.

Do výstavby a zazmluvnenej prevádzky pre prvých osem rokov trhoviska štát investoval 20 miliónov eur. Ale pri jeho zavedení sa rátalo, že sa na ňom budú robiť nákupy bežných komodít od objemu tisíc eur. Medzitým sa limit posunul na 5 tisíc a najnovšie pôjde na 15 tisíc eur. Doteraz na trhovisku prebehlo takmer 70 tisíc nákupov, no len necelých 10 tisíc malo vyššiu hodnotu ako nový limit 15 tisíc. Inými slovami, potenciál trhoviska sa znižuje na 14% pôvodne zamýšľaného, čo z pohľadu užitočnosti výrazne znevýhodňuje pôvodnú investíciu do neho. “Historicky najtransparentnejší spôsob nakupovania” s nemalou počiatočnou investíciou súčasná vláda odsúva na bočnú koľaj.

Tu teda vidno, že v zmenách veľmi nejde o menej byrokracie a rýchlosť, ale primárne o menej transparentnosti s cieľom uvoľniť starostom ruky pri výbere firmy.

Viac moci oligarchom v samosprávach

Argument podpory lokálnych dodávateľov znie najmä od obcí už roky. Teoreticky je diskutabilné, či by mali naozaj lokálni dodávatelia byť aj za vyššiu cenu preferovaní pred firmami z iných krajov. Koniec koncov, poznajú domáce podmienky lepšie ako ktokoľvek iný, prepravné náklady majú tiež nižšie. Ak aj tak nevedia zákazku vyhrať, musia byť nutne pre obec drahší alebo menej kvalitní.

Na druhej strane plusom pre obce je udržanie miestnej zamestnanosti a šanca na vyšší výber daní. Je teoreticky možné, že sa tak zníži aj šanca výberu neznámej a nespoľahlivej firmy.

Naopak, hlavným rizikom je samozrejme korupcia. Zvýši sa potenciál pre zákulisné dohody a posilnenie kartelov moci po osi starosta-domáci podnikateľ. Ak nás na národnej úrovni trápi prepojenie politikov a oligarchov, tak uvoľnenie regulácie zákaziek len nahráva takýmto schémam na lokálnej úrovni (kde navyše chýbajú médiá aj mimovládky). Aký to bude mať dopad na kontrolu moci starostov a čestnú volebnú súťaž v obci?

Ak teória nie je jednoznačná, tak argumentom pre zmenu nie je ani pohľad na čísla. Pozrime sa na víťazov stavebných zákaziek medzi 70 a 150 tisícami eur, ktoré najnovšie zmiznú z verejnej súťaže, a ktoré v minulom roku zadali verejné inštitúcie z Bratislavy. Už pri aktuálnych pravidlách až 60% z ich počtu dostali firmy mimo Bratislavy. Paradoxne je tak celkom možné, že nová voľnejšia úprava zníži šancu mimobratislavských firiem vyhrať tender v zákazkami lukratívnom hlavnom meste, lebo nebudú v prieskume trhu oslovené.

Naopak, ak sa pozrieme na zákazky zadávané z Košíc, tak až 62% minuloročných ostalo v košickom kraji, a celkovo na východe takmer tri štvrtiny. Nezdá sa, že premiérom spomínané príklady dodávok od firiem z druhého konca republiky sú takým častým problémom. Nehovoriac o tom, že v Bratislave majú firmy prirodzene sídlo, no na stavby si najímajú ľudí bežne nežijúcich v Bratislave, lebo sú lacnejší a dostupnejší. „Bratislavské“ firmy sú tak v podstate menej bratislavské, ako to nahovára pohľad na ich sídlo.

Zapojí sa ÚVO?

Keďže zmena pravidiel už tak či tak budúci týždeň prichádza, vláda i Úrad pre verejné obstarávanie by sa mali teraz vo zvýšenej miere zamerať na kontrolu nových prieskumov trhu. Rýchlosť rozhodovania Úradu neukazuje, že by mal na to voľné kapacity. Navyše analytické výstupy ÚVO sú biedne a aj včerajšia diskusia uchádzačov na nového predsedu Úradu ukázala na neschopnosť viesť s premiérom na túto tému rovnocennú diskusiu.

Pre nás v Transparency bude hlavnou cestou podpora miestnych aktivistov a poslancov, nech vedenie obcí sledujú ešte dôslednejšie ako doteraz. Bude to celkom fuška.

 

Gabriel Šípoš

V Transparency by sme radi sledovali zákazky, ktoré zrazu zmiznú z verejného dohľadu, no nemáme na to žiadny projekt. Ak to považujete za dôležité, podporte nás aj finančne. Ďakujeme pekne!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Fico chce opäť bojovať s korupciou, založí nový úrad

Fico zvažuje aj prijatie nového ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku


Už ste čítali?