Z. Ťapáková zarába viac ako minister, no nemáte právo to vedieť

Autor: Transparency International Slovensko | 23.1.2017 o 14:19 | Karma článku: 10,63 | Prečítané:  29953x

Chcete vedieť ako sa narába s verejnými peniazmi na Ministerstve zahraničia, pri výstavbe diaľnic, či kto stíha zločincov vo vašom okrese? Úrady tvrdia, že na to nemáte právo, lebo právo na súkromie je dôležitejšie.

Ak chcete kontrolovať úrady, potrebujete informácie. Bez úplných, pravdivých a včasných informácií sa nedá vykonávať verejná kontrola, to dá rozum. Zákon každému umožňuje obrátiť sa na verejné inštitúcie so žiadosťou o informácie, ktoré sú povinné tieto informácie sprístupniť do 8 pracovných dní.

V zákone je aj veľa výnimiek. Jednou z nich je ochrana osobných údajov. Čo sú to osobné údaje nie je v skutočnosti tak jasné, ako sa na prvý pohľad môže zdať, keďže ide o pojem širší ako meno a priezvisko, či rodné číslo. Tu sú tri príklady, ako sa nimi obhajujú úrady, keď vám informácie nechcú dať.

Prípad prvý – pozemky pod diaľnice

Keď štát vykupuje pôdu, nejde o drobné. Samotný výkup pozemkov potrebných pre výstavbu nového obchvatu Bratislavy pod taktovkou Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) stál 400 miliónov eur. Napriek tomu NDS dlho otáľala so zverejnením zmlúv. Keď po tlaku Transparency a novinárov začali v NDS zmluvy zverejňovať, tak sa ukázalo, že sa z nich nedá zistiť aký pozemok bol od koho kúpený, keďže mená predávajúcich a parcelné čísla pozemkov sú prácne zabielené. Hoci v každej zmluve zostala cena, za ktorú bol pozemok kúpený, bez vedomosti o aký pozemok ide a komu boli peniaze zaplatené, je informácia o cene v podstate na nič. Oficiálny dôvod prečo to inak nejde bol jednoduchý – vraj musia chrániť osobné údaje!

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť nutne to isté. Rovnaký typ zmlúv uzatvára aj Slovenská správa ciest, ktorá sa k transparentnosti stavia úplne opačne ako NDS. Slovenská správa ciest totiž vo všetkých kúpnych zmluvách na pozemky pod cesty 1. triedy zverejňuje aj meno predávajúceho, aj parcelné číslo pozemku.

Pozemková absurdita avšak nabrala na obrátkach, keď sa do nej zapojil Úrad na ochranu osobných údajov (UOOU). Podľa jej stanoviska pre Transparency osobným údajom je aj samotné parcelné číslo pozemku, lebo (a teraz pozor) čo ak by si ho niekto zadal do kataster portálu. 

Na štátnom katastrálnom portáli si môžete vyhľadať všetkých vlastníkov nehnuteľností a priamo na katastri si môžete vypýtať dokonca históriu pozemku, kde je vidno všetkých historických vlastníkov daného pozemku. Zároveň, podľa zákona o ochrane osobných údajov platí, že s osobnými údajmi, ktoré sú už zverejnené, je možné ďalej nakladať aj bez súhlasu ich subjektu. V prípade žiadosti o informácie o predávajúcich pozemkov by to znamenalo, že NDS ich môže sprístupniť aj bez súhlasu.

No NDS to odmieta a opierajúc sa o stanovisko Úradu tvrdí, že mená aj čísla parciel musí utajovať. V praxi to potom znamená, že akákoľvek verejné kontrola – či niekto za pozemky od NDS nedostal neprimerane veľa alebo či sa pri výkupoch nenabalili politici či „naši ľudia“ – by bola vlastne nemožná.

Prípad druhý – prokurátori

Od augusta minulého roka upozorňujeme na to, že takmer nič nevieme o výkonnosti jednotlivých slovenských prokurátorov, a to aj napriek tomu, že pri stíhaní korupčných škandálov zohrávajú omnoho väčšiu rolu ako sudcovia. Napriek opakovaným žiadostiam adresovaným generálnej prokuratúre, aby zverejnila aspoň v ktorých okresoch pôsobia konkrétni prokurátori (čo by umožnilo lepšie hodnotiť prácu tam pôsobiacich prokurátorov a tým zvýšiť ich osobnú zodpovednosť ), sa nám zakaždým dostáva rovnakej reakcie – žiadosti sa nevyhovuje, lebo je nutné chrániť súkromie prokurátorov. Podľa generálnej prokuratúry je osobným údajom aj to, na ktorej prokuratúre prokurátor pracuje!

Aj pri prokuratúre ide o situáciu dosť absurdnú. Napriek tomu, že generálna prokuratúra sa snaží pôsobiská tajiť, nepriamo a nesystematicky ich sama zverejňuje. Na webe generálnej prokuratúry sa totiž zverejňujú všetky uznesenia o zastavení trestného stíhania, v ktorých je vždy uvedené meno prokurátora a jeho pôsobisko. Opäť ako keby jedna ruka nevedela, čo robí tá druhá.

Prípad tretí – Utajený plat Zuzany Ťapákovej

Na základe svedectva Zuzany Hlávkovej o zásadnej úlohe Ťapákovej na celej kauze zákaziek slovenského predsedníctva sme sa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí spýtali na funkciu a odmeny pani Ťapákovej. No dostali sme zamietavú odpoveď, lebo podľa ministerstva to sú osobné údaje hodné ochrany. 

To síce platí pri radových zamestnancoch, no samotný zákon o slobode informácií túto ochranu prelamuje pri niektorých vyššie postavených zamestnancoch vo verejnej správe. Napríklad aj u o odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády SR. Pôsobenie Ťapákovej na ministerstve bolo prezentované ako pôsobenie odborníčky na kultúru a mediálnu komunikáciu.

No keďže kritizovaná odborníčka mala len dohodu o pracovnej činnosti, a nie služobnú zmluvu, súčasný infozákon je na ňu formálne prikrátky. Pritom z popisu Hlávkovej mala Ťapáková jasne funkčne rozhodovaciu úlohu. Sedela v uzavretej časti budovy u vedúceho služobného úradu Pavla Sýkorčina (ministerská štvorka, rozhodoval o výnimkách pre zákazky predsedníctva) a jej plat bol lukratívny – jej hodinová sadzba bola dvakrát vyššia ako ju má samotný minister Miroslav Lajčák. Pri čistej mzde 1490 eur a maximálne 10 hodinovej pracovnej dobe za týždeň (limit pre dohody podľa zákonníka práce) to znamená, že pani Ťapáková dostávala hodinovú mzdu cca 50 eur. Pre porovnanie, plat ministra spolu s náhradami je 3771 eur mesačne, teda jeho hodinová mzda je čosi cez 23 eur.

Inými slovami, hoci duch infozákona dáva občanom právo vedieť, kto pracuje v štátnej správe na vedúcich postoch, jeho formálne diery umožňujú skryť dobre platených „dohodárov.“

Tlačíme na zmeny           

V prípade pozemkov pod obchvat podávame na ministerstvo dopravy žalobu. Pri plate „utajených“ odborníkov na ministerstvách iniciujeme zmenu zákona. Ešte pred parlamentnými voľbami 2016 sme totiž spolu s INEKO a Alianciou Fair-play oslovili všetky kandidujúce politické strany, aby sa verejne zaviazali do 100 dní od volieb zlepšiť prístup občanov k informáciám na základe nami navrhovaných riešení. Z koaličných strán záväzok podpísali Most-Híd a SNS. Róbert Fico a jeho Smer-SD síce záväzok nepodpísal kvôli nesúhlasu s prácou našich neziskových partnerov, ale aj tak vyjadrili sympatiu k našim návrhom.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská prípravu reformy infozákona spustila už na jeseň. Naši zástupcovia sa v pracovnej komisii usilujú o to, aby mali občania právo vidieť aj zmluvy z nákupov pozemkov, aj platy a pozície budúcich Zuzán Ťapákových. Stále totiž platí, že ak úlohu polície a prokuratúry pri upozorňovaní na prešľapy politikov suplujú médiá a mimovládne organizácie, je nevyhnutné mať k dispozícii skutočne silný infozákon. 

 

Matej Šimalčík

 

Pokiaľ rovnako ako my aj vy veríte, že úrady nemôžu brať právo na informácie a verejnú kontrolu, podporte našu snahu aj finančne. Ďakujeme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?