Akí mocní sú slovenskí prokurátori?

Autor: Transparency International Slovensko | 23.9.2016 o 14:47 | (upravené 26.9.2016 o 10:56) Karma článku: 10,34 | Prečítané:  13128x

Pri politicky citlivých prípadoch má slovo prokurátorov väčšiu váhu ako rozhodovanie sudcov. O to väčším problémom je preto zaostávanie prokuratúry v transparentnosti.

Väčšina spoločnosti má predstavu, že súdy majú vždy rozhodujúci vplyv na riešenie trestných prípadov. Je to celkom pochopiteľné, veď aj v Ústave sa píše „len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“ V skutočnosti sa však obžaloba na súd podá len v dvoch tretinách prokuratúrou riešených prípadov, v prípade korupcie a daňových trestných činov je to dokonca len menej ako polovica. O tom, či sa v prípade podá obžaloba na súd rozhoduje jedna z najmenej transparentných, najuzavretejších štátnych inštitúcií – prokuratúra. Toto je obrovská moc. A ako hovoril Spidermanov strýko Ben, s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť.  

Sudca verzus prokurátor

Analýzou dát štatistickej ročenky Generálnej prokuratúry za roky 2010-2015 sme v Transparency zistili, že pri trestných činoch týkajúcich sa výkonu verejnej moci či verejných financií (korupcia, zneužitie právomoci verejného činiteľa, neplatenie daní) majú väčšiu moc ovplyvniť výsledok prokurátori ako sudcovia. Len 48 % takýchto prípadov končí obžalobou na súde oproti dvom tretinám prípadov pri ostatných trestných činoch. 

Ak prokurátor nenapíše obžalobu a neposunie tak rozhodovanie o vine a treste na súd, rozhoduje v princípe on buď o zastavení prípadu, alebo pri priznaní rovno dohodne s páchateľom výšku trestu (súd ju síce formálne schvaľuje, no zisťuje najmä to, či neboli porušené procesné práva obvineného). Tá je obvykle nižšia ako schvaľujú súdy – viď množstvo podmienečných trestov za branie úplatkov (nedávne prípady kardiochirurga Viliama Fischera či primára zo Skalice Jozefa Marenčáka), pričom zákon určuje základnú sadzbu od dvoch rokov väzenia.

Kým dohoda o vine a treste sa celkovo v priemere používa v každom siedmom prípade, pri korupcii je to až v tretine prípadov. Pri daňových trestných činoch zase u nás prokurátori zastavia trestné stíhania policajtov v 29 % prípadov (Bašternák teda zjavne nie je sám, koho sa prokuratúra zastala), hoci pri iných skutkoch to robia len v 12 %  prípadov. 

Pre verejnosť nie je jedno, kto o vine a treste rozhoduje. Napriek mnohým problémom je totiž transparentnosť súdov ďaleko vyššia ako prokuratúry – od výberových konaní, životopisov, výkonnostných indikátorov, po samotné prejednávanie dôkazov. Súdne konania, ako aj verdikty sú verejné a odôvodnené. Prokurátormi vedené dohody o vine a treste síce obsahujú informáciu o treste, no bez akéhokoľvek vysvetlenia a zhodnotenia dôkazov. Rovnako je to aj pri zverejnených zastavených trestných stíhaniach. Najnovšie nám vedenie prokuratúry oznámilo, že nemeria ani efektívnosť prokurátorov. Veď koho by to už trápilo, či niekto pracuje a má výsledky?

Pre porovnanie, v Česku je obžaloba v prípadoch korupcie podaná až v 85,9 % prípadov a v prípadoch daňovej trestnej činnosti v 71 % prípadov (rok 2014). V Česku má teda štátny zástupca (obdoba nášho prokurátora) výrazne menší vplyv na rozhodovanie o vine a treste obvinených z korupčných a daňových trestných činov ako na Slovensku. Zaujímavé pritom je, že v spoločensky menej závažnej trestnej činnosti, ako je napríklad krádež, je situácia opačná – na Slovensku sa podáva skoro o 50 % viac obžalôb ako v Česku. Zdá sa, že u našich susedov majú lepší ťah na bránu (či voľnejšie ruky) na vyšetrovanie prípadov, ktoré najviac trápia verejnosť. 

Riešenie trestných prípadov mimo súdne konanie má nepochybne svoj zmysel. Umožňuje selektovať prípady tak, aby sa pred súd dostali len tie najzávažnejšie kauzy a súdy neboli zbytočne zahlcované prípadmi, kedy obvinený uznal svoju vinu a napravil škodu. Ale v čase, keď je u nás prokuratúra taká spolitizovaná a netransparentná, by k získaniu verejnosti pomohlo, keby korupčné či daňové kauzy išli pred súd na verejné pojednávanie.

Sčasti k tomuto už prokuratúra smeruje. Od roku 2010 vzrástol podiel obžalôb o štvrtinu a pomer prokuratúrou zastavených, prerušených a postúpených stíhaní klesol z 16,3 % na 9,5 %. Kľúčovým však nakoniec bude, aby šlo o politicky citlivé prípady – aby sa neriešila len drobná korupcia, ale aj tzv. veľké ryby. 

Matej Šimalčík

 

Pokiaľ sú Vám známe pôsobiská prokurátorov, pomôžte nám ich zverejniť na našom novom portáli o prokuratúre. Do dnešného dňa sa nám vďaka desiatkam z vás podarilo odhaliť už 591 prokurátorov. Ostáva identifikovať necelých 350 prokurátorov.

Ak sa Vám tento článok páči a súhlasíte, že prokurátori musia podliehať verejnej kontrole, oceníme aj Vašu finančnú podporu. Ďakujeme!

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?