Register vlastníkov firiem obsahuje aj falošných verejných funkcionárov

Autor: Transparency International Slovensko | 11.8.2016 o 10:55 | Karma článku: 10,87 | Prečítané:  4458x

Veľká časť kritiky súčasného registra vlastníkov firiem sa sústredí na príliš úzke zákonné nastavenie a slabú kontrolu. Analýza Transparency ale ukazuje, že problémom je aj taká banálna vec, ako forma zberu dát a ich zverejnenie.

Register vlastníkov firiem (v žargóne register konečných užívateľov výhod) vznikol k 1. novembru 2015 s účinnosťou novely zákona o verejnom obstarávaní. Jeho úlohou je zbierať informácie o skutočných vlastníkoch firiem, ktoré sa uchádzajú o verejné zákazky a umožniť ich verejnú kontrolu.

Spravovanie registra má na starosti Úrad pre verejné obstarávanie. Ten však dáta len preberá od firiem, ktoré sú ich povinné zaslať elektronicky alebo poštou (na 99% je to poštou...). Úrad nahadzuje dáta do registra, ktorý však nelogicky verejnú kontrolu zo získaných dát zužuje – v dátach sa dá vyhľadávať len podľa mena firmy či jej sídla a IČO, no nie podľa mena vlastníka. Ak teda chcete vedieť, čo všetko vlastní konkrétny podnikateľ, máte smolu, môžete akurát tak hádať cez názvy firiem. Jednoducho celý dataset získaných dát nie je automaticky prístupný či už na webe Úradu alebo na dátovom portáli data.gov.sk. 

 

Inšpiráciou pritom môže byť systém zavedený začiatkom júla vo Veľkej Británii. Na rozdiel od slovenského registra majú povinnosť zverejňovať konečných užívateľov všetky firmy, ktoré operujú v krajine. Register je efektívne integrovaný v britskom náprotivku Obchodného registra (Companies House), dáta sú poctivo zverejňované v podobe denne aktualizovaných data-dumpov (extraktov nových dát) ale aj prostredníctvom programového rozhrania API, ktoré umožňuje tieto dáta ľahko prepájať s inými databázami.

Verejnosti web tiež dovoľuje prehľadávať databázu nielen na základe mien firiem ale aj ich konečných užívateľov. U tých sa dá navyše zistiť ich dátum narodenia, národnosť a hrubú výšku podielu vo firme.

Komplet prístup k registru

Keďže my v Transparency veríme, že čím ľahší prístup k dátam, tým väčšia šanca, že z nich bude aj verejný úžitok, pomocou špeciálneho programu (scraper) sme si obsah webu s registrom stiahli a skompletizovali do tabuľky, ktorú takto zverejňujeme pre širokú verejnosť na našej webstránke. Dá sa v nej hľadať podľa mena firmy aj vlastníka, dátumu zápisu, formy podniku, ako aj informácie, či je vlastník verejným funkcionárom alebo podľa toho, či má firma vlastníkov s aspoň 25% podielmi alebo nie. Dáta budeme aktualizovať mesačne.

Vďaka tomu sme mohli bližšie zistiť, čo všetko v registri vlastne je a čo tam naopak chýba. Po vyše trištvrte roku fungovania register obsahuje 8 tisíc firiem s takmer 15 tisíc menami vlastníkov a štatutárov. Dve tretiny zapísaných firiem to spravili počas prvých troch mesiacov trvania povinnosti. Momentálne v registri pribúda denne v priemere 15 nových spoločností. Žiadna z firiem doteraz svoje údaje nedopĺňala či neopravovala. Dokopy 707 firiem alebo 9% všetkých neuvádza  svojich vlastníkov, keďže zákon požaduje informácie len o ľuďoch s aspoň štvrtinovým podielom.

Register by mal byť efektívny vtedy, keď sa v ňom objavia nové dáta, ktoré predtým neboli dostupné. Teda v našom prípade ak register ukáže na mená, ktoré vo firmách už neboli v obchodnom registri zverejnené ako štatutári. Z porovnania týchto dvoch registrov sme vyrátali, že databáza vlastníkov obsahuje nové mená o štvrtine firiem obchodujúcich so štátom. Inak povedané, hoci väčšina firiem bežne svojich vlastníkov už uvádza ako konateľov či spoločníkov v obchodnom registri, vďaka registru vlastníkov sme získali nové informácie o vlastníkoch už o zhruba dvoch tisíckach podnikov.

Firmy musia okrem vlastníkov tiež uviesť, či sú daní ľudia aj verejní funkcionári, čo identifikuje možný konflikt záujmov. Spolu 388 vlastníkov z takmer 15 tisíc mien je podľa registra aj verejnými funkcionármi. Aspoň jedného verejného funkcionára uvádza 3,3% v registri zapísaných firiem – v absolútnom počte je ich 266. Zhruba pätina z nich je však štátnymi či mestskými firmami, čiže naozaj zaujímavých súkromných firiem s vlastníctvom verejného funkcionára je zapísaných približne dvesto, alebo 2,5 percenta všetkých spoločností.

Nepraví verejní funkcionári

Kľúčovou je spoľahlivosť údajov, ktoré register obsahuje. Nakoľko údaje registra vypĺňajú samotné firmy, ich dôveryhodnosť stojí a padá na čestnom vyhlásení o pravdivosti a úplnosti údajov. A hoci podľa zákona čelia firmy v prípade uvedenia nepravdivých údajov riziku pokuty od 10 tisíc do jedného milióna eur a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky, zdá sa, že to zďaleka nie je dostatočné.

Takmer dvesto firiem nemá kompletne vyplnené povinné údaje ani o svojich štatutároch či právnej forme. Navyše našim odhadom desiatky mien uvedených v registri ako „verejný funkcionár“ nimi v skutočnosti nie sú.

Podľa zákona sú verejnými funkcionármi v podstate len politici (ministri, starostovia, poslanci) a nimi menované osoby (štatutári štátnych či mestských firiem, sudcovia, hlavy štátnych inštitúcií) plus rektori vysokých škôl. Pri listovaní registrom však vidno množstvo ľudí z malých súkromných firiem z menších obcí, ktorí nie sú miestnymi poslancami, no v registri sú uvedení ako verejní funkcionári. Náhodne sme si teda vybrali desiatich z nich a až u deviatich sme si osobne overili, že v skutočnosti nimi nie sú.

Napríklad Štefan Vanko je v registri uvedený ako majiteľ ambulancie psychológov Môj psychológ s.r.o. ale aj ako verejný funkcionár. Tým však po preverení nie je, k omylu zrejme došlo kvôli jeho funkcii v komore psychológov. Gabriel Nagy z RG- Plast, firmy ktorá obciam či Slovenskej pošte menila okná a žalúzie, tiež nie je verejným funkcionárom. Podobne ako z ďalších firiem nám aj tu odpísali, že mali dojem, že konateľ firmy je automaticky aj verejným funkcionárom... (mená ďalších nami preverených firiem a osôb sú vyznačené vo zverejnenej databáze červenou).

Otvorený, priateľský štát

Za chybné údaje sú samozrejme zodpovedné firmy, ale ak by mal štát trochu priateľskejší postoj, mohol sa takýmto problémom vyhnúť. Okrem už spomínaného zverejnenia celej databázy pre lepšiu kontrolu by mohol upraviť registračný formulár zverejniť ako webovú aplikáciu tak, že pri verejných funkcionároch pripraví zoznam možností typu starosta, poslanec atď. a tým by bolo jasné, kto ním nie je (a ešte lepšie by bolo, keby register zbieral aj údaj, akým presne typom verejného funkcionára dotyčný majiteľ je, lebo to pomáha rýchlejšie zistiť reálny konflikt záujmov).

Návrh novej úpravy registra vlastníkov ministerstva spravodlivosti takéto technické parametre prirodzene nerieši. No aj od nich bude záležať, či nový register bude naďalej skôr na smiech ako na úžitok. Podobne ako pri mnohých iných zákonoch, aj tu by ďaleko viac námahy malo ísť do uvádzania zákona do praxe po jeho schválení parlamentom.

 

Juraj Labant, Gabriel Šípoš

Túto analýzu sme mohli urobiť vďaka darom verejnosti pre našu výzvu Stop schránkovým firmám. V pátraní o podnikaní schránkových firiem a pripomienkovaní nového registra vlastníkov firiem chceme pokračovať, no potrebujeme Vašu podporu. Ďakujeme!

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?