Hospodárske noviny píšu o Babišovi len v rukavičkách

Autor: Transparency International Slovensko | 5.4.2016 o 10:00 | Karma článku: 10,34 | Prečítané:  10232x

Čo všetko sa dočítate v Hospodárskych novinách o najbohatšom slovenskom biznismenovi a ich majiteľovi Andrejovi Babišovi? Alebo ešte lepšie – čo všetko sa v nich o ňom nedočítate?

Babiš čelí zatiaľ najväčšej afére; Babiš v hniezde; Rozčarovanie z Babiša. Článkami s takýmito titulkami nedávno informovali o škandále, ktorý otriasa českou politickou scénou, tri mienkotvorné médiá na Slovensku: Denník N, SME a Pravda. Štvrtý mienkotvorný denník – Hospodárske noviny, ktorý zhodou okolností vlastní práve miliardár Andrej Babiš – dosiaľ nepriniesol o možnom dotačnom podvode za dva milióny eur v Babišovej firme „Čapí hnízdo“ ani slovo.  

Ide o náhodu, alebo Hospodárske noviny (HN) robia nadprácu pre svojho majiteľa? Aby sme načrtli odpoveď, skúsili sme sa pozrieť, ako o najbohatšom Slovákovi a českom ministrovi financií a jeho záujmoch informujú slovenské denníky.

Bohatý sympaťák

Babiš kúpil HN pred tromi rokmi. Jedna zo zmien, ktorú nové vedenie zaviedlo, bolo zrušenie zahraničnej redakcie i stabilnej strany venovanej zahraničiu. I to môže byť čiastočne dôvod, prečo HN o niektorých kauzách českej politiky prinášajú menej informácií, ako zvyšné denníky.

HN napriek tomu od januára 2014 zmienili Babiša vo vyše stovke článkov. Podobne ako v ostatných médiách aj v HN vyznela väčšina z nich viac-menej neutrálne. V každom šiestom článku bol však Babiš vykreslený pozitívne. Pre porovnanie - v slovenskom bulvári, v denníkoch Nový čas a Plus 1 deň, to bol iba každý šestnásty článok a denníky Šport, Sme a Denník N sa chváleniu Babiša vyhli úplne.

Zdôrazniť treba, že pri pozitívnych zmienkach v HN zväčša nešlo o vyložené PR články. Za výnimky azda možno považovať priame rozhovory s majiteľom novín, ako napríklad ten z mája 2014. Už titulok V politike som omylom, nie som vhodný typ voľne nadväzuje na predvolebný slogan Babišovho hnutia ANO „Nejsme jako politici, makáme“.

V úvode autorka označila Babiša za jedného z najvplyvnejších ľudí v strednej Európe, otázke o konflikte záujmov, do ktorého sa dostal prevzatím funkcie ministra financií, čeliť nemusel. Naopak, dostal možnosť reagovať na obvinenie, že médiá využíva vo svoj prospech. Otázku sformulovala redaktorka nasledovne: „Po kúpe českého vydavateľstva Mafra (ktorého súčasťou sú aj HN) ste narazili na kritiku, že médiá budete využívať vo svoj prospech. Vy vravíte, že nie.“ Po takomto „pritlačení“ si už mohol Babiš oddýchnuť. Nasledovali otázky, ktoré sú snom každého politika. Napríklad: „Čo je vašou prioritou ako ministra?

Ešte ústretovejšie vyznel s kontroverzným politikom a podnikateľom rozhovor, ktorý vlani v decembri prinieslo online vydanie HN. Mediálna analytička Miroslava Kernová ho na sociálnej sieti komentovala slovami: Aký ďalší milý rozhovor s majiteľom novín Andrejom Babišom, keď redaktorka jeho ekonomických novín číta otázky čitateľov, pýta sa, o ktorej vstáva a radí mu, že noviny môže použiť aj na zemiakový šalát.

Mlčať je zlato

Z porovnania kritických článkov voči biznismenovi so silnými záujmami aj na Slovensku vychádzajú HN o čosi lepšie. Najviac negatívnych zmienok o Babišovi prinášali Denník N (60 percent článkov) a Sme (40 percent). S odstupom za nimi boli Hospodárske noviny, kde sme negatívnu zmienku zaznamenali v 11 zo 104 článkov. Ich autormi boli aj novinári, ktorí denník medzitým opustili.

Jedným z nich bol aj komentátor Arpád Soltész, ktorý si do Babiša viackrát jemne rypol vo svojom pravidelnom glosári.  V jednom z nich si z majiteľa potravinového impéria napríklad uťahuje, že českého prezidenta Miloša Zemana si môže získať „klobáskami“.

Vľúdnejší prístup HN k svojmu majiteľovi sa však neprejavoval len v počtoch pozitívnych či negatívnych zmienok, ale často aj v tom, čo noviny bagatelizujú alebo zamlčia.

Tento prístup sme v HN zaznamenali pri viacerých kauzách, ktorým sa zvyšné mienkotvorné médiá venovali kritickejšie i na väčšom priestore. Ilustrovať ho môže pokrývanie jednej z Babišových káuz so slovenským rozmerom - sporu s Ústavom pamäti národa o jeho údajnej spolupráci s ŠtB.

Kampaň nepriateľov

Babiš v spore napokon uspel a domohol sa výroku, že v minulosti nebol agentom ŠtB. HN téme venovali jeden autorský text z pojednávania v januári 2014, okrem toho o prípade priniesli dve stručné agentúrne správy hlbšie vo vnútri novín a v júli jeden krátky redakčný článok o Babišovom víťazstve. Súdna kauza sa ani raz nedostala na titulnú stranu, noviny jej nevenovali komentár.

V spomínanom rozhovore s Babišom k nej položila redaktorka denníka jedinú – nepriamu otázku: „Lebo podľa Ústavu pamäti národa ste boli agentom ŠtB?“ Odpoveď Babiša: „Nebol som, to šíria len moji nepriatelia.“ Redaktorku zrejme uspokojila. Viac sa k téme v rozhovore nevrátila.

Oproti štyrom textom, ktoré súdnej kauze venovali HN, sa jej Sme venovalo v 26 textoch. S výnimkou jednej agentúrnej správy boli všetky autorské. Kauza bola štyrikrát na titulnej strane denníka. Uverejnil k nej i sedem kriticky ladených komentárov a názorových textov. Okrem správ z pojednávania Sme prinieslo i niekoľko investigatívnych článkov, kde redaktor Matúš Burčík pracoval so spismi ÚPN. V článku ŠtB sa opierala o Babiša napríklad upozornil na rozpory vo výpovediach kľúčového svedka žaloby Andreja Kuľhu na súde.

Utajená úľava

Podobne HN informovali aj o Babišových firmách a ekonomických záujmoch. Jeho chemička Duslo Šaľa dostala na Slovensku v roku 2014 desaťročné daňové prázdniny v celkovej hodnote 58 miliónov eur. Podnik ich mal preinvestovať do modernizácie výroby čpavku. Ministerstvo hospodárstva ani samotný podnik o úľave neinformovali, odhalili ju českí novinári.

Ako si v HN poradili s touto témou? Ich čitatelia sa nedočítali o kritike, ktorá investičný stimul pre Duslo Šaľa sprevádzala. Denník ju nezaznamenal. Kauze venovali HN v júni 2014, keď sa v médiách prepierala, jedinú stručnú správu podpísanú skratkou RED (redakcia). Uverejnená bola 10. júla na štvrtej strane v rubrike V skratke pod titulkom Duslo šaľa je blízko daňovým úľavám. Okrem monitoringu českého portálu E.15, ktorý informáciu priniesol ako prvý, obsahovala stručné vyjadrenie generálneho riaditeľa Dusla Šaľa Petra Bláhu: „Požiadali sme o investičný stimul a rozhodovať o tom bude Európska komisia. Posúdi, či nejde o nedovolenú podporu.“

HN v tejto správe navyše mylne napísali, že „daňové prázdniny nedostane podnik zadarmo, ale plánuje vytvoriť stovky pracovných miest“. V skutočnosti podmienkou investičného stimulu nebolo zamestnať nových ľudí, čo bolo tiež predmetom kritiky. Duslo Šaľa sa zaviazalo, že neprepustí aktuálnych zamestnancov. Jediným kritickým textom, ktorý HN ku kauze uverejnili, bol komentár exministra financií Ivana Mikloša z 12. januára 2015, teda pol roka po udelení dotácie, keď už kauza utíchla.

Opomínané impérium

Hospodárske noviny pri témach, ktoré sa týkajú ich majiteľa nedokážu byť kritické, dokonca niekedy ani spravodajsky neutrálne. Namiesto toho často volia mlčanie. Takýto postoj zaujali aj pri kauze „špekáčiky“. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek navrhol v roku 2014, aby sa špekáčiky mohli vyrábať bez mäsa, z hydinového separátu. Šlo o nápad Únie hydinárov Slovenska, ktorá združuje rad hydinárskych podnikov vrátane podniku Hyza zo skupiny Agrofert.

Jahnátek návrh stiahol po protestoch potravinárov a výrobcov tradičných špekáčikov, ktorí produkt vyrábajú s pridaním bravčového a hovädzieho mäsa. Kauza zaujala viaceré médiá, okrem Sme aj napríklad spravodajský portál Aktuálne.sk. V HN si priestor nenašla. Denník rovnako neinformoval o tom, že v októbri 2015 zasiahol jednu z výkrmných hál podniku Hyza požiar, pri ktorom zahynulo 20-tisíc kurčiat. Jeho čitatelia sa tiež nedozvedeli, že Hyza začiatkom tohto roka vyzvala zákazníkov, aby do obchodov vrátili hydinové mäso pochádzajúce z chovov, v ktorých našli salmonelu.

Hoci Andrej Babiš pôsobí najmä v Česku, jeho firmy hrajú kľúčovú rolu vo viacerých oblastiach priemyslu aj na Slovensku. Hospodárske noviny napriek tomu od začiatku roka 2014 nepriniesli jediný článok o Babišovej Hyze, ktorá patrí k najväčším spracovateľom hydiny u nás i v Európe. Podobne si HN nevšímali pekárenskú skupinu Penam, ktorá je u nás významným hráčom na trhu s pečivom. Aj o chemičke Duslo Šaľa informovali iba v súvislosti s investíciou do výrobne čpavku. To je pri periodiku špecializovanom na ekonomiku a hospodárstvo zarážajúce.

Softnormalizácia

Po predvlaňajšom vstupe investičnej skupiny Penta do viacerých vplyvných slovenských novín a časopisov sa aj u nás začalo výraznejšie hovoriť o oligarchizácii médií. Najmä Denník SME, ale napríklad aj týždenník Trend priniesli viaceré kritické články voči krokom Penty a čitateľom sa tak snažili demonštrovať svoju nezávislosť na vlastníkovi. Hospodárske noviny, aj vďaka angažovaniu sa ich majiteľa prevažne v Česku, zostali v tejto debate trochu bokom.

Ide síce o najmenší celoštátny denník na Slovensku (priemerná predajnosť za minulý rok 12.175 výtlačkov), jeho spoločenský vplyv však nie je marginálny. Hospodárske noviny sú podľa zistení Transparency zároveň najpredplácanejším titulom vo verejnej správe. Vo vzorke významných štátnych úradov, verejných firiem i samospráv sme na predplatné HN narazili v 181 prípadoch, kým pri Pravde to bolo iba 129 a pri SME 121 kusov.

Vplyv miliardára Babiša na jeho médiá väčšmi riešili naši susedia. Jeho mediálne ťaženie začalo už v júni 2013, kedy kúpil významné české vydavateľstvo MAFRA, ktoré okrem iného vydáva denníky Mladá Fronta Dnes a Lidové Noviny. Stal sa mediálnym magnátom a po úspechu v parlamentných voľbách v októbri 2013 ho začali porovnávať s talianskym expremiérom Silviom Berlusconim.

Bývalý šéfredaktor MF Dnes a Lidových novín Pavel Šafr napísal, že Babiš predstavuje ohrozenie slobody v spoločnosti a akúsi softnormalizáciu. Šafr predstavil analýzu obsahu oboch denníkov jeden a pol roka predtým než ich Babiš  kúpil a pol roka po. Počet pozitívnych správ o Babišovi podľa nej stúpol v MF Dnes z 30 v prvej perióde na 202 v druhej perióde a v Lidových novinách z 20 na 164.

Na Slovensku sa táto situácia neprejavila natoľko vyhrotene. Naša analýza ale naznačuje, že za tri roky s Andrejom Babišom sa Hospodárskym novinám nepodarilo vymaniť z kŕča. Na jednej strane dôsledne informujú o vlastníckom konflikte v každom materiáli, kde je spomenutý. Na druhej strane si Babiš môže byť istý, že z jeho média nepríde žiadna kritika. Český Berlusconi na oplátku  nevyžaduje od svojich slovenských novín nadprácu, ktorá by pomáhala jeho biznisu či politike. Stačí, že je pre denník takmer neviditeľný.

Ľuboš Kostelanský, Michal Piško 

Ak si myslíte, že sledovanie nezávislosti médií má zmysel, podporte prosím Transparency aj finančne. Iba s Vašou podporou budeme môcť zákulisné vplyvy v médiách monitorovať aj naďalej. Ďakujeme!

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?