Aj zelené dotácie šli stranícky. Za Fica Smeru, za Radičovej Mostu

Autor: Transparency International Slovensko | 1.3.2016 o 18:59 | Karma článku: 10.39 | Prečítané  3893-krát

Čistota životného prostredia v obciach záleží aj od toho, či vám vládne starosta za Smer či Most. Prvým nadmieru rozdávala vláda Roberta Fica, druhým vláda Ivety Radičovej. Lebo minister.

Jozef Feciľak a Cyril Harničár sa v roku 2010 stali starostami východoslovenských obcí Krajná Poľana a Krížovany za Most-Híd. O štyri roky neskôr pozície obhájili už ako kandidáti Smeru. Zdá sa, že zmena politického kabátu sa ich dedinám vyplatila. Aspoň pokiaľ ide o dotácie z Environmentálneho fondu. V roku 2011 až 2012 získali z tejto schémy obe obce podporu od ministra životného prostredia Józefa Nagya (Most-Híd) a rovnako v roku 2015 aj od jeho nástupcu Petra Žigu (Smer).

Environmentálny fond, do ktorého každoročne tečú desiatky miliónov eur na projekty zlepšujúce životné prostredie najmä z dražieb emisných kvót, z rôznych environmentálnych poplatkov a pokút, či z rušiaceho sa recyklačného fondu, čelí podozreniam z politického zneužívania už od jeho počiatku v roku 2005.

Hoci na rozdiel od premiérovej rezervy, podpory výstavby ihrísk, či rozdávania hasičských áut ministerstvom vnútra existujú na prideľovanie dotácií z Envirofondu vopred stanovené kritériá a ich splnenie vyhodnocuje aj komisia, veľký rozdiel v spolitizovaní týchto schém nevidno. Ide pritom o väčšie peniaze ako v prípade spomínaných dotácií pod kuratelou premiéra Fica, Roberta Kaliňáka a Dušana Galisa dokopy. Len za súčasnej vlády Žiga rozdelil obciam z Envirofondu vyše 95 miliónov eur.

Aktivita nestačí

V prvých rokoch samovlády Smeru pridelil minister dotáciu 366 obciam, vyše polovicu z nich pritom zastupoval starosta kandidujúci v komunálnych voľbách za Smer (do tohto počtu nerátame starostov kandidujúcich za zmiešanú koalíciu Smeru s niektorou z opozičných strán). Starostovia podporovaní Smerom pritom v tom čase ovládali iba čosi cez štvrtinu samospráv a oproti výsledkom volieb tak boli úspešní na 191 percent. 

Podozrivý nepomer nevysvetľuje ani celkový počet prihlásených. Hoci obce s opozičnými starostami sa v týchto rokoch (2013-2014) uchádzali o dotáciu dokonca ešte početnejšie ako obce so starostami za Smer, pri schvaľovaní dotácií sa im darilo výrazne podpriemerne. Kým vo voľbách aj oni obsadili 27 percent radníc, z Envirofondu nezískali ani desatinu dotácií. U ministra Žigu sa podarilo uspieť iba približne každej 35 obci s opozičným starostom. 

Podobný nepomer medzi úspešnými žiadateľmi o príspevok z Envirofondu pokračoval aj po komunálnych voľbách pred dvomi rokmi. Starostovia za Smer (a jeho koalície bez opozičných strán) boli úspešní na 40 percent, hoci vo voľbách obsadili iba 32 percent obcí. Pri opozičných starostoch bol pomer opačný: 13 ku 20. 

Úspešní superposlanci

Mimoriadne úspešní pritom boli starostovia za Smer, ktorí sedia aj v Národnej rade. Za ministra Žigu, ktorý aj v týchto voľbách kandiduje do parlamentu ako šestka Smeru, získali z Environmentálneho fondu podporu všetci: Ján Podmanický, Stará Bystrica – 390 000 eur; Milan Panáček, Dohňany – 255 000 eur;  Dušan Bublavý, Častkovce – 261 456 eur; Rastislav Čepák, Košecké Podhradie 256 138; Peter Fitz, Šenkvice – 250 000 eur ;Viera Mazúrová, Oravská Lesná – 220 000 eur; František Petro, Ploské – 100 000 eur a Ľubomír Petrák, Hurbanova Ves 18 309 eur. Všetky tieto obce, okrem poslednej, získali za druhej Ficovej vlády aspoň dve dotácie.

Viacnásobne úspešné boli aj obce Hrušovany, kde premiér trávil detstvo a Veľké Dvorany, kde žije jeho matka. 

Po kliknutí na obrázok sa zobrazí mapa s prehľadom dotácií z Envirofondu za prvé dva roky ministra Petra Žigu zo Smeru.Po kliknutí na obrázok sa zobrazí mapa s prehľadom dotácií z Envirofondu za prvé dva roky ministra Petra Žigu zo Smeru.

Posledné slovo

Environmentálny fond trvá na tom, že ide iba o náhodu a „politická príslušnosť starostov nezohráva z hľadiska posudzovania žiaden význam“. Hovorkyňa fondu Jana Sásfaiová vysvetľuje, že všetky žiadosti posudzujú pracovné skupiny. Tie sú zložené najmä zo Žigových podriadených z ministerstva životného prostredia a z Envirofondu, ktorí žiadateľom prideľujú body za jednotlivé kritériá.

Patria medzi ne napríklad „potreba obce“, „plán financovania“, „ekonomická udržateľnosť projektu“ alebo „stupeň regionálneho rozvoja“.

Ako tieto pomerne široké kritéria hodnotia, Envirofond nezverejňuje, na naše požiadanie nám úrad poskytol aspoň zoznam žiadateľov s celkovým počtom bodov. Ako sa k nemu hodnotitelia dopracovali, jasné nie je.

Ani úspešnosť žiadateľa v bodovaní však ešte neznamená, že dotáciu skutočne aj dostane. O poradí potom ešte rozhoduje Rada fondu, ktorej členovia na rozdiel od minulosti nie sú zverejnení. O definitívnej podpore rozhoduje až samotný minister životného prostredia, ktorý má právo rozhodnutie Rady meniť.

Podľa Sásfaiovej minister Žiga rozhodol o podpore obcí mimo poradia iba v 86 prípadoch. Za dvojročné pôsobenie jeho predchodcu Józefa Nagya z Mostu išlo podľa nej až o 247 prípadov. Ktoré obce a prečo ministri uprednostnili, rezort nezverejňuje.

Farby sa menia

Faktom je, že „malé domov“ sa jasne črtajú aj pri dotáciách za bývalej vlády. Starostovia za SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS a SMK si v rokoch 2011 až 2012 rozdelili 37 percent dotácií, hoci ovládali iba 27 percent radníc. Naopak, rovnako zastúpení starostovia za Smer získali iba 15 percent príspevkov.

Z 205 podporených obcí s opozičným starostom až 43 percent viedol kandidát Mosta-Híd a jeho koalícií. Ak k tomu prirátame aj starostov za SMK ich podiel sa zvýši až na 62 percent.

Po kliknutí na obrázok sa zobrazí mapa s prehľadom dotácií z Envirofondu za obdobie ministra Józsefa Nagya z Mosta-Híd.Po kliknutí na obrázok sa zobrazí mapa s prehľadom dotácií z Envirofondu za obdobie ministra Józsefa Nagya z Mosta-Híd.

Politické a regionálne kritérium pri inej schéme Environmentálneho fondu – Obnove dediny - minister Nagy dokonca otvorene priznal. „Je pravda, že sme zohľadňovali aj to, kedy obce dostali dotáciu naposledy a to im zvyšovalo body. A fakt, že predchádzajúca vláda štyri roky na juh takmer nič nedala, to mohol deformovať,“ povedal Nagy v roku 2012 pre SME.

Stratené v zoznamoch

Výrazným problémom pre verejnú kontrolu Envirofondu je aj spôsob zverejňovania informácií. Fond nezverejňuje všetkých neúspešných žiadateľov, bodovanie žiadostí, zoznamy hodnotiteľov, ani uprednostňované obce. Zoznamy úspešných žiadateľov zverejňuje len v zle spracovateľnom pdf formáte, navyše s chybami ako sú duplicity. Pri mnohých rovnomenných obciach chýba údaj o okrese a identitu dediny je tak možné zistiť iba po pracnom prehľadávaní Centrálneho registra zmlúv.

Ak by Envirofond chcel v zozname úspešných žiadateľov niečo skryť, nerobil by to inak.

Michal Piško 

Ak Vám klientelizmus pri prideľovaní verejných peňazí prekáža a chcete, aby sme ho sledovali a prešľapy kritizovali naďalej, podporte prosím prácu Transparency. Ďakujeme!

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Letecké dni prosperujú, no štát z nich nič nemá

Štát na letecké dni zabezpečuje letisko, účasť zahraničných armád či stráženie areálu. Zvyšok podujatia má pod palcom súkromná firma.

KOMENTÁRE

S Beblavým nemusíme súhlasiť, no proti korupcii robí svoje

Vytvára verejný tlak, ktorý by bez jeho objavov nemal zďaleka toľko munície.

SVET

Ako vyzerá balkánsky Karibik? Vitajte v Albánsku

Pláže s bielym pieskom, tyrkysové more. Starodávne pamiatky, ale aj nočný ruch.


Už ste čítali?