Ficovu vládu prečkal len jeden z piatich štátnych manažérov

Autor: Transparency International Slovensko | 16.12.2015 o 6:00 | (upravené 25.12.2015 o 14:49) Karma článku: 10,98 | Prečítané:  6015x

Verejné firmy zostávajú výrazne spolitizované. Vyše polovicu zástupcov štátu v ich predstavenstvách a dozorných radách vymenila druhá vláda Roberta Fica už za prvých šesť mesiacov od volieb.    

Bývalý minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) schválil pár dní pred voľbami v marci 2012 odmenu 80-tisíc eur pre generálneho riaditeľa štátnej akciovky Tipos Miloša Roneca (SDKÚ). Desiatim štátnym manažérom  v orgánoch tejto spoločnosti štát za „výborné hospodárske výsledky“ dovedna vyplatil mimoriadnu odmenu vyše pol milióna eur. Podľa Mikloša si ich zaslúžili za zvýšenie zisku na rekordných 32 miliónov eur.  (Hoci Tipos priznal, že výsledok hospodárenia ovplyvnilo aj to, že prehodnotil výšku rezervy, ktorú si vytváral pre prípadnú prehru súdneho sporu s cyperskou firmou Lemikon).

Z týchto závratných súm by sa mohlo zdať, že do Tiposu sa štátu podarilo nominovať špičkových manažérov, ktorí mu dokážu vytvárať vysoké zisky a politici sa ich preto budú snažiť udržať.

Realita je však úplne iná. Nástup nového ministra financií Petra Kažimíra zo Smeru prežili dlhšie ako pol roka len dvaja z desiatich členov predstavenstva a dozornej rady, obaja dlhoroční pracovníci Tiposu, ktorí v dozornej rade zastupovali zamestnancov. Jedným z dôvodov, ktorým Kažimír pri výmenách argumentoval, boli práve „nemravne“ vysoké odmeny.

Na Ronecove miesto nastúpil nominant Smeru Ladislav Kriška, ktorý musel po dvoch rokoch odstúpiť potom, ako médiá upozornili, že v luxusnej predajni obuvi a odevov v Prahe platil útratu 4847 eur firemnou kartou. Jeho nástupcom sa stal bratislavský funkcionár Smeru Ján Barczi.

Politická závislosť

Aj príklad Tiposu názorne ukazuje, že pozície v riadiacich a kontrolných orgánoch verejných spoločností mnohí politici stále vnímajú predovšetkým ako korisť pre ľudí z okolia strany. Ich manažérske schopnosti sú nezriedka druhoradé.

Nejde pritom o drobnosť, len  osem desiatok významných štátnych, mestských a župných firiem, ktorých otvorenosť Transparency International Slovensko na jar 2015 hodnotila v rebríčku transparentnosti, ročne dovedna hospodári s 9,5 miliardami eur. Pre porovnanie, to je suma, ktorá prevyšuje polovicu výdavkov štátneho rozpočtu. To, po akých diaľniciach a železniciach budeme jazdiť, aká kvalitná bude protipovodňová ochrana našich miest či aké zákroky nám preplatí štátna zdravotná poisťovňa, pritom do veľkej miery závisí aj od kvality manažérov verejných firiem.      

Tvrdé dáta však potvrdzujú, že manažéri v týchto spoločnostiach sa skôr ako na základe dosiahnutých výsledkov menia na základe výsledkov volieb. Ukázala to analýza, v ktorej sme sa predovšetkým na vzorke stopercentne verejných firiem z nášho rebríčka pozreli, aký je vzťah medzi rošádami v ich predstavenstvách a dozorných radách a volebnými cyklami od roku 2002. 

Z údajov portálu Firemný-register.sk vyplýva, že za prvých dvanásť mesiacov po parlamentných voľbách sa v priemere vymenia takmer dve tretiny manažérskych postov v štátnych spoločnostiach (vzorka 45 firiem). Podobne je to pri mestských spoločnostiach (vzorka 17 firiem), do roka po komunálnych voľbách sa vymení 60 percent manažérov. Pri župných spoločnostiach (vzorka 9 firiem) je to vyše 35 percent. O čosi slabšie zemetrasenia vo firmách samospráv súvisia aj s tým, že časť primátorov, županov a poslancov zostáva po voľbách rovnakých.

Pre porovnanie, pri vzorke 63 významných súkromných spoločností sa za rovnaké obdobie neobmenila ani štvrtina manažérov (Graf 1).   

Kauzy za kauzy

Spomedzi štyroch vlád  od roku 2002 obmieňala najintenzívnejšie manažmenty vláda Ivety Radičovej (Graf 2). V 45 významných štátnych firmách, v ktorých bolo spolu 375 manažérov, ich za prvých dvanásť mesiacov po voľbách prišlo o fleky až 277, čo predstavuje 74 percent. 

Vtedajší politici z vládnej koalície SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd argumentovali napríklad tým, že nominantom predošlej koalície Smeru, HZDS a SNS nedôverovali. Aj početné kauzy ich nástupcov však naznačujú, že kvalitatívna zmena nemusela byť vždy prioritou. Stačí spomenúť napríklad prípady zlatých padákov v košickej teplárni, kde manažéri SDKÚ a SaS získali za pár týždňov vo funkcii 90-tisícové odstupné, predražené školenie o firemných hodnotách v päťhviezdičkovom hoteli pre manažérov NDS alebo priamu zákazku Štátnych lesov na dodávanie dreva pre firmu známeho ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona (Most-Híd). 

„Nedôveryhodných“ manažérov sa ihneď po voľbách v roku 2012 podujala vymieňať aj druhá vláda premiéra Roberta Fica, za prvých dvanásť mesiacov ich vystriedala vyše dve tretiny. Ani ich manažérska garnitúra však nepriniesla výraznejšiu zmenu. Spomenúť môžeme odvolanie šéfa štátneho MH Developmentu, ktorý sám sebe prenajímal auto, odvolanie riaditeľov štátnych nemocníc v Poprade, Banskej Bystrici a v Trnave pre predražené zmluvy s externými firmami na dodávku stravy, alebo pád šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre zmluvy so svojou 77-ročnou tetou Ankou

Ak sa pre porovnanie opäť pozrieme aj na vzorku súkromných firiem, spolitizovanosť sa prejaví veľmi zreteľne. Kým pri štátnych firmách stačí na výmenu vyše 28 percent predstaviteľov predstavenstiev a dozorných rád aj jediný mesiac (september 2010, tri mesiace po víťazstve vlády Ivety Radičovej), pri porovnateľnej vzorke súkromných firiem sa za jeden mesiac nikdy neobmenilo viac ako sedem percent manažérov (Graf 3).  

Kým priemerná životnosť zástupcu v predstavenstve súkromnej firmy predstavuje 3,4 roka, pri štátnych firmách je to iba 2,6 roka. Najväčšou fluktuáciou v našej vzorke trpí štátny podnik Hydromeliorácie, kde sa za vyše 12 rokov vystriedalo už 15 riaditeľov. Pri firmách vlastnených samosprávou je to Banskobystrická regionálna správa ciest, kde sa tiež členovia predstavenstva v priemere vo funkcii neohrejú ani rok.

Výnimkou z pravidla je štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok Ulič (okres Snina), ktorého riaditeľ Alexej Németh i jeho zástupca Štefan Salaj si udržiavajú pozície už od roku 1999. 

Čakanie na voľby

V Transparency sme presvedčení, že ak sa pred výberom kvalitných manažérov vo výberových konaniach a spätným otvoreným vyhodnocovaním ich výsledkov uprednostňujú politické nominácie, môže to mať citeľný dopad na efektívnosť a hospodárenie verejných firiem. Preto apelujeme na politické strany, aby pri príprave volebných programov zvážili aj zmenu tohto rokmi zaužívaného „kmeňového práva“.  

V opačnom prípade by sa už preventívne, výsledky-nevýsledky, mal začať obzerať po novom mieste aj aktuálny šéf Tiposu a bratislavský funkcionár Smeru Ján Barczi. Ak sa totiž Smeru nepodarí v marci udržať vládu, dopadne pravdepodobne podobne, ako jeho predchodcovia počas posledných štyroch volebných období. Ani jednému z nich sa nepodarilo prečkať nástup novej vlády vo funkcii.  

Posledný z nich, Miloš Ronec z SDKÚ, ktorého minister Ivan Mikloš tak štedro odmenil za „výborné hodpodárenie“ v štátnej spoločnosti, skončil v malej trenčianskej IT firmičke TriloBit Systems s menej ako desiatimi zamestnancami. V profesionálnom životopise na sociálnej sieti Linkedin svoje pôsobenie v Tipose vôbec neuvádza, medzi rokmi 2010 a 2012 zostáva pri jeho pracovných skúsenostiach diera.

Pritom by sa zdalo, že sa nemá za čo hanbiť. Ak pominieme medializované prípady ako 70-tisícový dar Tiposu pre neznáme združenie tenistky Dominky Cibulkovej, ktorej mama bola Ronecovou spolustraníčkou, sponzoring združenia automobilových pretekárov, ktorého šéfom bol jeho podriadený, alebo investícia do osobného šoféra pre riaditeľa.

Michal Piško

Článok je súčasťou projektu Zvyšovanie transparentnosti v štátnom vlastnených spoločnostiach, ktorý je financovaný Open Society Institute v Budapešti.

Ak sa vám článok páčil a chcete, aby sme fungovanie štátnych firiem sledovali aj naďalej, podporte nás prosím aj finančne. Ďakujeme!

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?