reklama

Župy: Hra na otvorenosť pokračuje

Rozhádaní politici v parlamente by si mali brať príklad zo Žilinskej župy. Jej predsedovi Jurajovi Blanárovi (Smer) sa daria aj také husárske kúsky, keď všetkých 18 bodov rokovania zastupiteľstva prejde bez jediného hlasu proti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Tak si to riaďte sami! Aj takýto povzdych adresoval nitriansky župan Milan Belica (kandidoval za Smer, SNS, ASV) rozohneným poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Banskobystrický župan Marian Kotleba (ĽSNS) na zastupiteľstvo rovno neprišiel a poslancom sa neunúval oznámiť ani dôvody. Rokovania v trenčianskom a žilinskom kraji naproti tomu pripomínali skôr priateľské posedenia župana s poslancami bez ohľadu na ich politickú príslušnosť.

Takýto priebeh zastupiteľstiev samosprávnych krajov mohli v uplynulých mesiacoch pozorovať novinári i občania, ktorí sa ich rozhodli osobne zúčastniť alebo ich sledovali na internete. Takúto možnosť dnes poskytuje už sedem z ôsmich žúp, s výnimkou trenčianskej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

My sme sa rozhodli zájsť na rokovania zastupiteľstiev v spomínaných krajoch osobne. Popri rebríčku transparentnosti žúp, ktorý sme predstavili v októbri, sme totiž chceli aj na vlastné oči vidieť, ako funguje zastupiteľská demokracia na úrovni regiónov.

Aj napriek nízkemu záujmu voličov i novinárov o tento stupeň samosprávy, ako aj viacerým deštruktívnym vyjadreniam a krokom politikov smerom k župám, kraje stále hospodária s vyše miliardou eur ročne a rozhodujú o takých dôležitých oblastiach ako sú regionálne cesty, nemocnice, stredné školy, či sociálne a kultúrne zariadenia.

Župani zároveň patria medzi významných politikov, traja z nich sú aj medzi lídrami Smeru v prvej dvadsiatke na kandidátke strany pre parlamentné voľby. Kandidátne listiny svojich strán povedú aj Bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ) a pravdepodobne aj Banskobystrický župan, ktorý pred voľbami svoje meno pridal aj do názvu svojej strany „Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rokovania župných zastupiteľstiev zväčša veľa zástupcov médií a verejnosti nepritiahnu. Jednou z výnimiek bola inaugurácia extrémistického politika Mariana Kotlebu za Banskobystrického župana.
Rokovania župných zastupiteľstiev zväčša veľa zástupcov médií a verejnosti nepritiahnu. Jednou z výnimiek bola inaugurácia extrémistického politika Mariana Kotlebu za Banskobystrického župana. (zdroj: Foto: sme.sk)

Za výkon funkcie župana zarábajú najvyšší predstavitelia krajov okolo 3 350 eur a mesačná odmena poslancov, ktorí obvykle zasadajú raz za dva mesiace v zastupiteľstve i v odborných komisiách, sa pohybuje od 400 do 700 eur podľa kraja. Kontrole župných predstaviteľov sa preto oplatí venovať trochu pozornosti.

Kde je župan?

To však nie je vždy jednoduché. Aby sme napríklad vôbec zistili, kedy sa najbližšie zasadnutie zastupiteľstva v Banskej Bystrici bude konať, museli sme napísať na župný úrad, keďže harmonogram zasadnutí sme nikde na webovej stránke župy nenašli.

Rozhodnutie cestovať do Bystrice sa v tomto prípade ukázalo ako neprezieravé. Ak by sa na podobnú výpravu za svojimi župnými zastupiteľmi vybral napríklad obyvateľ Tornale, previezol by zbytočne vyše 260 kilometrov. Kotleba sa totiž na rokovanie nedostavil a poslanci väčšinového klubu Smer-KDH na protest neschválili program. So županom totiž chceli diskutovať o jeho kontroverznom rozhodnutí nepodpísať dotáciu pre Štúdio Tanca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prekážalo im aj to, že Kotleba im ani verejnosti nevysvetlil dôvody neúčasti. Úrad na druhý deň tvrdil, že išlo o rodinné záležitosti, podľa poslankyne Smeru Ľubice Laššákovej však skutočným dôvodom bolo jeho vystúpenie na proteste organizovanom radikálnou Dělnickou stranou sociální spravedlnosti v Prahe

Rušné bolo aj rokovanie zastupiteľstva Nitrianskej župy, ktoré je dlhodobo rozdelené na dva hlavné tábory – takzvanú slovenskú koalíciu a SMK. Rozpravy k bodom boli bohaté na emotívne vystúpenia, faktické poznámky a pozmeňovacie návrhy. Zažili sme aj rokovanie poslaneckého klubu na chodbe pred zasadacou sálou či nervózne reakcie župana Belicu, keď pozastavil možnosť ďalších vystúpení k prerokovávanému bodu s vysvetlením, že by tam „sedeli do Vianoc“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Politická selanka

V Trenčíne naproti tomu osem bodov programu, medzi ktorými nechýbalo nakladanie s majetkom župy, výsledky kontroly NKÚ, či správa rektora univerzity o jej vzdelávacom a výskumnom potenciáli pri rozvoji kraja, poslanci prerokovali za niečo viac ako hodinu. Väčšinu času pritom zabralo vystúpenie rektora, diskusia k prerokovávaným bodom bola len minimálna.

Podobne „konsenzuálne“ prebiehalo aj zasadnutie zastupiteľstva v Žiline. V rozpravách síce vystúpilo pár poslancov, bolo však zrejmé, že zastupiteľstvo nie je miestom, kde prebiehajú skutočné diskusie o návrhoch. To ostatne potvrdilo aj vyjadrenie, ktoré zaznelo na zastupiteľstve niekoľkokrát - že návrh bol prerokovaný poslaneckým grémiom a preto župan očakáva schválenie. Pri 18 hlasovaniach sa neobjavil jediný hlas proti.

Ak sa pozrieme na všetkých päť tohoročných rokovaní žilinskej župy, z 94 hlasovaní neprešli iba štyri. Pri zvyšných 90 hlasovaniach bolo ZA v priemere až 88,3 percenta poslancov. To je vskutku obdivuhodná súdržnosť na úrovni najjednotnejšieho poslaneckého klubu v Národnej rade – poslancov za stranu Smer. S jediným rozdielom, že v žilinskej župe je aspoň podľa volebných výsledkov pomer poslancov za Smer, pravicu a nezávislých 19:17:16. Ďalší piati poslanci boli zvolení za SNS a HZDS.

Juraj Blanár bude môcť takmer určite využiť svoje bohaté skúsenosti so spájaním ľavice a pravice zo žilinskej župy aj v Národnej rade. Smer ho do volieb nominuje z 11. miesta kandidátky.
Juraj Blanár bude môcť takmer určite využiť svoje bohaté skúsenosti so spájaním ľavice a pravice zo žilinskej župy aj v Národnej rade. Smer ho do volieb nominuje z 11. miesta kandidátky. (zdroj: Foto: sme.sk)

Hlasovacie stroje

Porovnanie rokovaní v štyroch krajoch naznačuje, že ak v samotnom zastupiteľstve alebo medzi poslancami a županom chýba politický konflikt, verejná kontrola výkonu samosprávy je značne sťažená. Veľká časť argumentov a diskusií totiž prebieha v iných orgánoch ako v samotných zastupiteľstvách.

Tými sú predovšetkým zriadené komisie, ktoré sa síce zvyknú nazývať odbornými, v skutočnosti v nich však sedia predovšetkým poslanci a ich zloženie zväčša kopíruje politické rozloženie v zastupiteľstve.

Zasadnutia týchto orgánov sa však na rozdiel od zastupiteľstiev konajú zväčša s vylúčením verejnosti. Z ôsmich žúp majú komisie prístupné verejnosti len dve, jednou z nich je Žilina, kde sa však zas mnohé kľúčové rozhodnutia dejú na politických grémiách. V rámci nich sa stretávajú zástupcovia všetkých poslaneckých klubov a na ich zasadnutia sa nedostanete takmer určite. (V prípade miest a obcí môže podobnú úlohu hrať mestská a obecná rada).

V praxi sa tak často stáva, že verejnosť na zastupiteľstvách sleduje už len schvaľovanie materiálov, ktoré boli vopred interne prerokované a upravené podľa dohôd medzi politickými subjektami. Verejne prístupné zastupiteľstvá sú v takom prípade degradované už len na „hlasovaciu mašinériu", kde sa predložený návrh schváli jednohlasne, prípadne s drobnými zmenami takmer bez diskusie.

Zlé, zlé vlády

Výnimkou z pravidla zvyknú byť v župách niektoré témy, pri ktorých sa politická diskusia či konflikt nevedú po straníckej línii, ale medzi záujmami rôznych regiónov kraja. To sa ukázalo aj v Nitre, jednoznačne najbúrlivejšiu diskusiu vyvolal návrh zmeny územného plánu. Predmetom hlavného sporu bolo práve to, cez ktoré regióny kraja má viesť rýchlostná cesta R7.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, nemyslíme si, že pre dobrý výkon samosprávy sú nevyhnutní hašteriví politici, ktorí s každou šarvátkou bežia ihneď do médií. Na druhej strane, ak sa väčšina kľúčových diskusií a rozhodnutí deje de facto za zavretými dverami, len veľmi ťažko môže verejnosť posúdiť ich zmysluplnosť a efektívnosť.

Veľmi sa potom nedá čudovať ani tomu, ak ľudia v župných voľbách hlasujú nohami, alebo sa rozhodujú podľa bilbordov s Ficom či Figeľom, ktorých inak so župami nespája nič. Ak nerátame zmarené referendum z roku 1997, rekordne najnižšiu účasť zo všetkých volieb a plebiscitov dosiaľ drží práve 2. kolo župných volieb v roku 2005 (11,07 percenta).

Ak chcú politici tento nezáujem zvrátiť, nestačí sa iba sťažovať na doterajšie vlády, ktoré nedotiahli komunálnu reformu a mnohé kompetencie, ktoré v iných krajinách spadajú pod regióny, stále ponechali v rukách štátu. Niečo sa dá zmeniť aj hneď. Dobrým začiatkom by bolo zlepšiť informovanie o činnosti regionálnej samosprávy a jej rozhodovanie skutočne otvoriť aj verejnosti. 

Martin Kollárik, Michal Piško

Obrázok blogu

Ak sa vám článok páčil a chcete, aby sme fungovanie žúp sledovali pravidelnejšie, podporte nás prosím aj finančne. Ďakujeme!

Analýza je súčasťou projektu Kampaň za zachovanie silného infozákona, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia Ekopolis. 

Obrázok blogu
(zdroj: www.transparency.sk)
Obrázok blogu


 

Transparency International Slovensko

Transparency International Slovensko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  189
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Slovenská pobočka najväčšej svetovej organizácie pre boj za viac transparentnosti a menej korupcie.Sledujte nás na Facebooku: Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu