Štátni manažéri sú väčší páni ako politici

Autor: Transparency International Slovensko | 25.3.2015 o 7:00 | Karma článku: 10,74 | Prečítané:  22438x

Cestu na kongres o morálnych hodnotách na Kubu, ani tisíceurový účet za používanie internetu v roamingu  RTVS netajila. Na rozdiel od desiatok verejných firiem, ktoré účty skrývajú za nedokonalý infozákon. Nezmení to zrejme ani ministerská novela. 

Keď v lete 2013 inšpektori z Najvyššieho kontrolného úradu odhalili, že poslanec Národnej rady za Smer Otto Brixi ako splnomocnenec košického primátora Richarda Rašiho pre koordináciu športových a kultúrnych akcií pretelefonoval z mestských peňazí vyše tisíc eur neoprávnene, mladá nádej Smeru ich radšej vrátila.

O pár mesiacov nato zas bratislavský poslanec Ján Hrčka (klub SaS a OKS) upozornil, že hlavné mesto zaplatilo za telefónne účty vtedajšieho primátora Milana Ftáčnika (za Smer) a jeho troch najbližších spolupracovníkov za dva roky takmer 20-tisíc eur. Dotknutí sa bránili, že poslanec sa snaží iba zviditeľniť, mesto však nastavenie paušálov zmenilo a platí za telefóny podstatne menej.

Rovní a rovnejší

Kým k informáciám o politikoch sa aj vďaka Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám vieme dostať pomerne jednoducho, úplne iná situácia panuje pri štátnych, mestských, či župných manažéroch. Tí pritom často rozhodujú o oveľa väčšom balíku verejných peňazí, ako politici.

Infozákon sa však na obchodné spoločnosti zriadené štátom alebo samosprávou vzťahuje len čiastočne a aj toto obmedzenie si firmy vysvetľujú veľmi rôzne. V Transparency International Slovensko sme sa preto v uplynulých týždňoch aj v kontexte pripravovanej novelizácie infozákona pozreli na to, ako pristupuje k verejnej kontrole osemdesiatka významných slovenských štátnych, mestských a župných spoločností, ktoré ročne hospodária dovedna s 9,5 miliardami eur.

Oslavy s prstom na telefóne

Vysokoškolská študentka a naša spolupracovníčka rozoslala všetkým infožiadosti, v ktorých sa pýtala na celkovú výšku telefónnych účtov firmy za mesiac november 2014, na najvyššiu sumu za jednotlivý telefón v danom mesiaci a aj na zoznam služobných ciest generálneho riaditeľa spoločnosti za uplynulý rok. Nebola identifikovaná ako naša kolegyňa, keďže sme chceli zistiť, ako firmy pristupujú k bežnému občanovi, nie k známej neziskovke.

Väčšina žiadostí zostala nezodpovedaná. Najvyššiu  prevolanú sumu sprístupnilo len 29 firiem (36 percent), na otázku o služobných cestách odpovedalo aspoň čiastočne 33 spoločností (41 percent). Až 21 verejných firiem na infožiadosť neodpovedalo, čím porušili zákon.

Spomedzi menšej časti firiem, ktoré odpovedali, priznala najvyššiu novembrovú faktúru za služobný telefón RTVS. Išlo o sumu 1040,68 eur a jej výšku zdôvodnila služobnou cestou jej zamestnanca do Srbska. Neskôr televízia pre Transparency upresnila, že išlo o telefón člena manažmentu, ktorý do Srbska odcestoval medzi 29. a 30 novembrom, aby sa zúčastnil osláv 65. výročia vysielania partnerskej organizácie Radio a Televizia Vojvodiny.

„Okrem telefonických, využíval aj dátové služby, ktoré boli potrebné k výkonu jeho pracovnej činnosti. Nakoľko ide o krajinu mimo EÚ, roamingové tarify za dátové služby výrazne navýšili bežnú cenu faktúry,“ povedala hovorkyňa RTVS Dominika Šulková. O ktorého manažéra išlo, nespresnila.

Vysoký účet televízia obhajuje aj tým, že po rozpočítaní celkovej sumy na všetkých 1230 služobných mobilov vyjde priemerná faktúra za telefón len na 11,5 eura.

To je sedemnásťkrát menej ako je priemerný účet za telefón v jednej z najmenších oslovených firiem - v Mestskom hokejovom klube Žilina. V tejto spoločnosti však majú služobné mobily len štyria zamestnanci, ktorí v novembri v priemere pretelefonovali takmer dvesto eur.

Morálne hodnoty

Spomedzi 33 spoločností, ktoré sprístupnili údaje o služobných cestách generálneho riaditeľa, zaplatila tiež najviac RTVS. Jej riaditeľ Václav Mika cestoval do zahraničia 13-krát, televízia náklady vyčíslila na takmer 15-tisíc eur.

Viac ako dvetisíc eur stála napríklad cesta do Havany, kde Mika vystúpil ako hosť na Rozhlasovom a televíznom kongrese Kuba 2014, ktorého program bol  venovaný „vplyvu populárnych rozhlasových a televíznych produktov pri formovaní morálnych hodnôt“.

Šéf RTVS uzavrel dohodu o spolupráci aj s riaditeľom Kubánskeho inštitútu rozhlasu a televízie.  „Dohoda zahŕňa najmä spoluprácu v rozhlasovej oblasti, výmenu hudobných programov a účasť na medzinárodných rozhlasových  súťažných prehliadkach, ktoré organizuje RTVS,“ napísala Šulková.

Exotické pochôdzky vlani absolvoval aj riaditeľ štátneho podniku Mincovňa Kremnica, ktorý cestoval napríklad za klientami do Guatemaly alebo na konferenciu do Mexika. Podnik za jeho štyri služobné cesty zaplatil vyše 7500 eur. 

Zo stanovísk 23 spoločností, ktoré síce odpovedali, ale údaje nesprístupnili, by sa dala zostaviť pekná štúdia o porušovaní a ohýbaní infozákona. 

Zákon obťažuje

„V súvislosti s Vašou požiadavkou prosíme o zaslanie komplexného názvu práce, pre ktorú údaje potrebujete, termín začiatku a ukončenia, fakultu, ktorá takú prácu zadala a tiež údaje o vedúcom tejto práce,“ odpísali napríklad z Automobilových opravovní Ministerstva vnútra.

Podrobné údaje o štúdiu žiadateľky si vyžiadali aj zo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. A zdupľovali to ešte požiadavkou na čestné prehlásenie, že poskytnuté informácie o spoločnosti neposkytne tretej strane.

Riaditeľ štátneho podniku Rudné bane Peter Vágner rovno odpísal, že dodržiavanie zákona ho obťažuje. „Dostávame viacero podobných žiadosti a zistili sme, že nás žiadatelia vo viacerých prípadoch zavadzajú a oberajú o náš pracovný čas. Žiadame Vás preto o zaslanie dokladov, ktoré potvrdzujú Vašu totožnosť a hodnoverné údaje o zadávateľovi Vašej úlohy,“ napísal.

Zákon pritom takýto prístup k infožiadostiam neumožňuje, žiadateľ je povinný uviesť iba meno, priezvisko a adresu a samozrejme ktoré údaje, od koho a akou formou požaduje.

Súkromné peniaze štátnych firiem

Ďalší dôvod, prečo by verejnosť nemala vedieť, kam cestujú na služobné cesty riaditelia štátnych firiem, prišiel z Bratislavskej teplárenskej. „Z dôvodu strategických podnikateľských aktivít a core businessu spoločnosti nezverejňuje zoznam pracovných stretnutí generálneho riaditeľa,“ napísala hovorkyňa spoločnosti.

Bratislavská teplárenská bola pritom v roku 2013 spomedzi ôsmich desiatok oslovených firiem tou najstratovejšou, s hospodárskym výsledkom mínus 23,5 milióna eur. 

Zďaleka najčastejším argumentom však bolo odvolávanie sa na obmedzenú zverejňovaciu povinnosť, podľa ktorej majú obchodné spoločnosti založené štátom, obcou či župou povinnosť sprístupňovať iba informácie „o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, vyššieho územného celku alebo obce, o životnom prostredí...“

Týmto paragrafom infozákona argumentovala viac ako pätina firiem, pričom zhodne tvrdili, že do telefónnych účtov či služobných ciest riaditeľa verejnosť nič, keďže ich platili z vlastnej podnikateľskej činnosti.

„ZSSK Cargo nenakladá s verejnými prostriedkami ani s majetkom štátu, ale pri svojej podnikateľskej činnosti využíva prostriedky, ktoré vytvorí svojou obchodnou činnosťou a pri svojej činnosti využíva vlastný majetok,“ odpovedala zástupkyňa spoločnosti na opakovanú žiadosť.

Za verejné prostriedky považujú tieto firmy iba napríklad priamu dotáciu od štátu či mesta, alebo eurofondy, čo znamená, že sa o ich hospodárení verejnosť nedozvie takmer nič. A to napriek tomu, že všetky tieto spoločnosti vlastní stopercentne štát alebo samospráva, ktoré tým pádom plne kryjú ich straty a v niektorých prípadoch kontrolujú aj rozdeľovanie zisku.

Ministerstvo riešenie nemá

Aj z aktuálneho prieskumu Transparency vidno, že veľké štátne a samosprávne spoločnosti pristupujú k infozákonu veľmi odlišne a kým jedny údaje bez problémov poskytnú, iné za pojem „vlastná podnikateľská činnosť“ skryjú takmer všetko.

Viaceré spoločnosti, ako Jadrová a vyraďovacia spoločnosť alebo SPP, v ktorých bol v minulosti aj súkromný investor, no dnes sú už stopercentne štátne, si zákon dokonca vykladajú tak, že zverejňovať podľa neho nemusia nič. Na tento rozpor upozorňuje v aktuálnom pripomienkovom konaní k novele infozákona dokonca aj ministerstvo hospodárstva.

Aj keď návrh novely pripravený ministerstvom spravodlivosti väčšina organizácií zameraných na posilnenie transparentnosti a boj proti korupcii privítala ako pokrokový, paragraf týkajúci sa štátnych a samosprávnych firiem zostáva nedotknutý.

„Má to ekonomický rozmer, pretože tieto spoločnosti sú účastné hospodárskej súťaže. Predstavte si, že nám príde do SPP alebo na Slovenskú poštu alebo do konsolidačnej stotisíc infožiadostí na cenníky, zoznam klientov, spôsob, akým spôsobom sa spracovávajú veci,“ vysvetľoval nedávno minister spravodlivosti Tomáš Borec v Slovenskom rozhlase.

To všetko sú však informácie chránené obchodným tajomstvom a tento argument tak sotva môže odôvodniť plošné utajenie všetkých informácií o štátom vlastnených podnikoch. 

Rozhodnúť môže súd

Problém, na ktorý upozorňuje minister Borec, má navyše riešenie. Ak by verejne vlastnené spoločnosti mali obavu, že by im sprístupňované informácie mohli spôsobiť ujmu v hospodárskej súťaži a boli presvedčené, že ich záujem na ochrane požadovaných informácií prevažuje nad právom verejnosti na prístup k nim, mohli by sa obrátiť na súd. Ten by rozhodol, či danú informáciu spoločnosť musí zverejniť. 

Takýto návrh Transparency predložila aj do nedávno skončeného pripomienkového konania, ministerstvo by sa ním malo zaoberať už v najbližších dňoch.

Je pravdepodobné, že vyše tisíceurová faktúra topmanažéra RTVS, ani služobná cesta jeho šéfa na konferenciu do Havany, nemuseli byť tie najzaujímavejšie, ak by odpovedalo všetkých osemdesiat firiem. Nezodpovedanou otázkou tak ostáva, čo tieto firmy potrebovali tajiť?

A tiež prečo by telefónny účet splnomocnenca košického primátora a mládežníka Smeru mal byť pod väčšou kontrolou ako mobily manažérov v SPP, alebo v Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorí rozhodujú o stovkách miliónoch eur.

 

Michal Piško, Martina Kormanová

article_photo

 

 

Ak sa vám článok páčil a chcete, aby sme fungovanie štátnych firiem a uplatňovanie infozákona sledovali pravidelnejšie, podporte nás prosím aj finančne. Ďakujeme!

 

 

 

Článok je súčasťou projektu Zvyšovanie transparentnosti v štátnom vlastnených spoločnostiach, ktorý je financovaný Open Society Institute v Budapešti a projektu Kampaň za zachovanie silného infozákona, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia Ekopolis.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?