Nie je sudca ako sudca: Ktorých sa treba obávať?

Autor: Transparency International Slovensko | 15.12.2014 o 11:20 | (upravené 15.12.2014 o 13:53) Karma článku: 11,07 | Prečítané:  24156x

Súdnictvo je dlhodobo verejnosťou považované za zlé, pomalé a skorumpované. Dôvodov tohto stavu je viacero, jedným z nich však celkom určite sú aj individuálne pochybenia sudcov. Na Slovensku ich v súčasnosti pôsobí 1359 a paušalizujúce vyjadrenia neupriamujú pozornosť na skutočné problémy. Preto je potrebné zamerať sa na výkony konkrétnych sudcov, porovnať ich s ich kolegami a identifikovať tých pár, ktorí majú najväčšie problémy zvládať svoju prácu rýchlo a kvalitne.

Bratislavský sudca s viac než 30-ročnou praxou, Juraj Mihál, sa "preslávil" tým, že po jeho pochybeniach boli pred pár týždňami na slobodu prepustení členovia tzv. bankomatovej mafie, ktorá stála za viac ako sedemdesiatimi útokmi na bankomaty. Sudca Mihál v zákonom predpísanej lehote nestihol poslať rozhodnutie o predĺžení väzby sudcom na Krajskom súde sídliacom v tej istej budove a tak sa obžalovaní dostali na slobodu.

Iné jeho rozhodnutie, týkajúce sa podnikateľa a bývalého štátneho úradníka na Ministerstve privatizácie Ivana Beňačku, ktorý vymáhal peniaze v mene Vladimíra Mečiara, zrušil krajský súd pre procesné pochybenia. Neúspešne a neefektívne konal aj vo viacerých mafiánskych vraždách, či medializovanom obťažovaní študentky, pričom v niektorých nebolo rozhodnuté už takmer 10 rokov. Jeho pochybenia boli tak rozsiahle a evidentné, že okrem viacerých disciplinárnych návrhov viedli aj k obvineniu Generálnej prokuratúry z marenia úlohy verejným činiteľom. Napriek tomu na stránke ministerstva aj naďalej figuruje medzi aktívnymi sudcami.

Nie všetci sudcovia sú pod rovnakým dohľadom ako sudca pôsobiaci na najväčšom okresnom súde, ktorý rozhoduje mediálne známe kauzy. Kontrolovať prácu sudcov však dnes môžeme všetci - od roku 2011 súdy zverejňujú na stránke ministerstva štatistické výkazy sudcov, z ktorých sa môžeme dozvedieť koľko prípadov sudca za rok rozhodol, koľko rozhodnúť nestihol, či ako rozhodoval v prípade odvolania vyšší súd.

Pohľad do výkazov nám však toho veľa neprezradí. Ak však na dáta uplatníme jednoduchú štatistiku, začnú byť rozdiely medzi sudcami veľmi ľahko pozorovateľné. Preto chceme predstaviť náš návrh, ako sudcov na základe takýchto dát hodnotiť, a tak prispieť k tomu, aby sa pri debate o súdnictve nie len paušalizujúco kritizovalo, ale aj poukazovalo na málo viditeľné problémy, chválilo to, čo funguje dobre a identifikovalo a riešilo to, čo funguje zle.

Samozrejme si uvedomujeme, že náš návrh v žiadnom prípade nie je jediný správny. Sme otvorení názorom sudcov, advokátov aj verejnosti na to, ako lepšie merať výkony sudcov, či na váhu, ktorú jednotlivým indikátorom pripisujeme. Zároveň sme si vedomí, že do práce sudcov úplne nevidíme, avšak sme presvedčení, že hoci nám takéto dáta nedávajú právo vynášať definitívne súdy o sudcoch, pomáhajú nám identifikovať tých, na ktorých by mali kompetentní - predsedovia súdov, Súdna rada či ministerstvo - upriamiť svoju pozornosť.

Ako sudcov hodnotíme?

Pri hodnotení zameriavame našu pozornosť na dva najdôležitejšie aspekty sudcovskej práce - kvalitu a efektivitu. Kvalitný sudca je podľa nás taký, ktorý rozhoduje na základe dôkazov, v súlade s procesnými pravidlami, svoje rozhodnutie úspešne zdôvodní, pričom sa opiera o príslušné zákony. Ak vydané rozhodnutie takéto podmienky nespĺňa, často býva dôvodom na odvolanie a následné zmeňujúce alebo zrušujúce rozhodnutie vyššieho súdu.

Efektívny sudca by mal spĺňať tri podmienky. Mal by stíhať vybavovať prípady, ktoré mu na stôl prichádzajú, ideálne ukrajovať z tých, ktorému mu ostali z minulosti. Mal by mať len toľko nevyriešených prípadov koľko je schopný vybaviť v rozumnom čase, a v neposlednom rade by si mal vedieť určiť priority tak, aby sa mu medzi nevyriešenými vecami nekopili také prípady, ktoré sú nevyriešené dlhodobo.

Sudcovia však nepracujú v ideálnych podmienkach a je potrebné to brať pri ich hodnotení do úvahy. Ak na súd prichádza obrovské množstvo podaní nie je vždy možné viniť sudcov za to, že im rozhodovanie trvá dlho a nestíhajú. Je úlohou ministerstva zabezpečiť, aby súdna sústava fungovala všade rovnako efektívne a k spokojnosti občanov.

Aby sme znížili riziko toho, že by sme porovnávali neporovnateľné, zamerali sme sa len na štyri hlavné agendy, ktoré súdy rozhodujú. Predpokladáme, že v nich sudcovia riešia naprieč Slovenskom podobné problémy, ale obzvlášť pri Bratislave a ostatných krajských mestách treba byť ešte opatrnejší. Hodnotili sme celkovo 8 ukazovateľov, pričom sudca mohol získať maximálne 40 bodov - 15 za kvalitu a 25 za efektivitu.

Viac o metodike - o tom, čo sme hodnotili, prečo a ako sa môžete dozvedieť v priloženom dokumente. Ak Vás zaujíma hodnotenie a rebríčky sudcov všetkých okresných súdov, nájdete ich tu.

Ako ukázať "neviditeľné" rozdiely?

Pri pohľade do výkazov veľké rozdiely medzi žilinskými sudcami Dušanom Chamulom a Annou Majerikovou nevidieť. Obom bolo pridelených v roku 2013 viac ako 400 prípadov, obaja rozhodli podobné počty. Chamula má síce viac nevybavených prípadov, avšak voľným okom ťažko povedať, či je to rozdiel zásadný. Ak ich však v nami navrhovaných ukazovateľoch porovnáme so zvyškom Slovenska a obodujeme na škále od 1 do 10, rozdiely sa rýchlo prejavia.

Kým Majeriková sa vo väčšine ukazovateľov pohybuje medzi priemerom Slovenska, Chamula vo všetkom zaostáva - ako v efektivite, tak aj kvalite rozhodovania. Graf ukazuje, že Chamula len v jednom indikátore dosiahol aspoň také výsledky, ako bol slovenský priemer a len v jednom sa vyrovnal Majerikovej, ktorá mu je kolegyňou na súde a ktorá rozhoduje v rovnakej agende ako on. Podobné grafy môžete nájsť aj v profiloch ďalších viac ako 700 sudcov na portáli Otvorené súdy.

Slabé výsledky v indikátoroch efektivity sa u sudcu Chamulu premietli aj do toho, že s 25 pokutami za prieťahy v konaní mu medzi 948 sudcami okresných súdov patrí druhé najhoršie umiestnenie. Lídrom takéhoto rebríčka je Richard Golis, ktorý je v súčasnosti tiež na žilinskom súde, no donedávna pôsobil v Čadci. Ten dostal ešte o jednu pokutu viac. Na rozdiel od Chamulu však Golis patril aspoň medzi sudcov s lepšími výsledkami v indikátoroch kvality. Podobným prípadom bola aj Marcela Gandelová z Okresného súdu Bratislava II. Kvalita rozhodnutí sa zo štatistík javila dobrá, no na stole sa jej kopili nevyriešené prípady, ktoré viedli k 7 pokutám od Ústaveného súdu. Gandelová sa v januári svojej funkcie vzdala.

Obodovali sme takto všetkých okresných sudcov, okrem tých, u ktorých sme mali k dispozícii príliš málo dát. Vo výsledkoch vidieť medzi najlepšími a najhoršími jasný rozdiel. Zo sudcov v najlepšej päťdesiatke je len jedna sudkyňa, ktorá dostala pokutu za prieťahy. Naopak, medzi najhoršími je takých až 28, teda viac než polovica.

Na konci rebríčka nájdeme, z pochopiteľných dôvodov, prevažne sudcov z mimoriadne preťažených súdov, ako sú niektoré bratislavské súdy, alebo iné súdy z krajských miest. Možno tam však nájsť aj viacero sudcov z Pezinka, Malaciek alebo Piešťan - teda súdov, ktoré boli zrušené v roku 2005, potom Harabinom obnovené a ktoré dnes mimoriadne nestíhajú. Medzi najlepšími naopak dominujú menšie súdy, v ktorých sú podmienky na prácu zrejme neporovnateľne lepšie.

Ktorých sudcov sa obávať, z ktorých sa tešiť?

Zaťaženosť súdu a sudcu je potrebné brať pri hodnotení do úvahy. Nemusí platiť, že najhoršie ohodnotený sudca je aj skutočne najhorším. Malo by však platiť, že ak sa prípad dostane k nemu, tak rozhodnutie potrvá dlhšie, ako by trvalo u iného sudcu a zároveň platí to, že ak by rozhodnutie viedlo k zmysluplnému odvolaniu, tak by šanca na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia sudcu mala byť vyššia ako pri väčšine iných sudcov.

Medzi najhoršie hodnotenými trestnými sudcami možno nájsť napríklad sudcu Juraja Mihála z úvodu článku. Aj dáta teda potvrdzujú, že má problém riešiť spory efektívne a navyše sa častejšie než iní dopúšťa pochybení, ktoré vedú k zrušujúcim alebo zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu. Nižšie nájdete troch najlepšie a troch najhoršie ohodnotených sudcov v každej z hlavných agend. Zahrnuli sme len takých sudcov, ktorí pracovali aspoň dva z posledných troch rokov a ktorí aspoň polovicu rozhodnutí vydali v jednej agende.

Pri každom sudcovi je uvedený súd, na ktorom pôsobil; zaťaženosť vyjadrená ako počet prípadov, ktoré sudcovi na stôl prídu za 10 odpracovaných dní; najdôležitejšie indikátory kvality a efektivity a nakoniec bodový zisk v oboch skupinách indikátorov a celkový bodový zisk. Medzi sudcami evidentne existujú veľké rozdiely - niektoré sú spôsobené rozličnou agendou, niektoré pôsobiskom sudcu, no mnohé určite aj rozdielmi medzi jednotlivými sudcami.

Sudcovia s najlepším a najhorším hodnotením na základe údajov zo štatistických výkazovSudcovia s najlepším a najhorším hodnotením na základe údajov zo štatistických výkazov (TIS)

Pohľad do výsledkov prezrádza aj to, že vyššia kvalita s vyššou efektivitou nesúvisí. Neplatí, že kto rozhoduje rýchlo, rozhoduje aj efektívne. Skôr sa zdá, že rôzni sudcovia majú rôzne kvality a len menšina je taká, ktorá by v oboch aspektoch - kvalite aj efektivite - patrila medzi najlepších alebo najhorších.

Otázkou však je prečo niektorí tak výrazne za kolegami zaostávajú. Často počúvame podozrenia, že ak sudca dokáže spis nechať dlho "v šuflíku", alebo rozhoduje spory povrchne a zle tak, že mu ich vyšší súd často mení alebo vracia, môže to signalizovať aj korupčné správanie. Vysvetlením však môže byť aj jednoducho zlá organizácia práce, nedostatočná právna erudovanosť, či nešťastie na veľa ťažkých prípadov.

Takéto rebríčky nemajú ambíciu vynášať finálne verdikty o schopnostiach sudcov. Majú v prvom rade pomôcť identifikovať sudcov s najväčšími problémami, aby ich mohli ministerstvo, predsedovia súdov, či Súdna rada preskúmať a adekvátne vyriešiť - či už personálnym posilnením súdov, lepším manažmentom alebo vyvodením osobnej zodpovednosti. Tiež majú občanom pomôcť lepšie pripraviť svoje očakávania, ak sa dostanú pred súd.

Zároveň by mali verejnosti pomôcť kriticky zhodnotiť to, ako sú prijímané rozhodnutia napríklad o počtoch sudcov na súdoch, ale aj to, ako je vyvodzovaná zodpovednosť. Aby nedochádzalo k tomu, že trestaní sú najmä tí, ktorí s mocnými nesúhlasia, ako tomu bolo v minulosti a tiež, aby disciplinárne senáty nemohli ustúpiť od trestu z dôvodu, že "sudkyňa je hodnotená predsedom súdu pozitívne, ako po pracovnej tak i odbornej stránke", bez toho, že by sme vedeli, čo to vôbec znamená a či predmetná sudkyňa naozaj pracuje aspoň tak dobre ako kolegovia.

 

Samuel Spáč (spac@transparency.sk)

Ak sa Vám naša práca o súdnictve páči, alebo chcete podporiť rozvoj portálu Otvorené súdy, prosím, zvážte našu finančnú podporu.

Článok môžete šíriť aj prostredníctvom vybrali.sme.sk

Článok vznikol vďaka podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis.

article_photo
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?