Slovenských schránok je zrejme viac ako tých z daňových rajov

Autor: Transparency International Slovensko | 3.12.2014 o 12:05 | (upravené 18.12.2014 o 19:44) Karma článku: 11,38 | Prečítané:  11166x

Pri predloženom vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má za cieľ obmedziť účasť schránkových firiem z daňových rajov do slovenských tendrov, zaráža neprítomnosť akejkoľvek analýzy, o aký veľký problém vlastne ide. Pritom obstarávatelia musia povinne nahlasovať množstvo dát už teraz, a v kombinácii s obchodným registrom sa dá o víťazoch tendrov mnoho zistiť. 

V Transparency International Slovensko sme skombinovali dáta z Vestníka verejného obstarávania, obchodného registra, a iných dostupných verejných zdrojov (výročné stránky, webstránky firiem, obchodné registre iných krajín) a za tendre od roku 2009 sme zanalyzovali, aký veľký podiel majú firmy pôsobiace či vlastnené z daňových rajov.

Až 85 percent objemu verejných zákaziek ide majiteľom do piatich krajín: Slovensko, Česko, Rakúsko, Francúzsko a Nemecko. Za posledných päť rokov získali firmy s majiteľmi z daňových rajov len 1,5% alebo necelú pol miliardu celého objemu tendrov na Slovensku. 

Posledné roky pozorujeme mierny nárast trendu víťazov z daňových rajov. Za vlády Ivety Radičovej podiel dosiahol 1,8 percenta objemu verejných zákaziek, za druhej vlády Roberta Fica už 2,3%. Napriek tomu ide v pomere k minutým peniazom stále o okrajovú záležitosť.

Navyše, víťazov z daňových rajov je málo. Ide za päť rokov spolu o 80 firiem, z ktorých však polovica sú pobočky globálnych firiem so známymi vlastníkmi. Viac ako tretinu zo tohto objemu zákaziek navyše tvorí len jedna spoločnosť – Medical Group (pôvodne Martek Medical). Potenciálnych schránkových výhercov s prepojením na daňové raje je len hŕstka – odhadom Transparency do desať.

Tabuľka 1. Firmy s najväčšími verejnými zákazkami od 2009 po júl 2014 so (spolu)majiteľmi z krajín poskytujúcich nízku transparentnosť o vlastníctve firiem (Belize, Britské Panenské ostrovy, Cyprus, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Seychelly, Švajčiarsko, USA (Delaware, Nevada))

 

Z pohľadu krajín tvorí Cyprus celú polovicu objemu peňazí z tendrov, ktoré smerujú do daňových rajov, nasledujú Belize (pätina), Švajčiarsko (sedmina) a Britské Panenské ostrovy (7%). Víťazi s majiteľmi zo skúmaných krajín víťazia najmä pri tendroch v zdravotníctve, potom pri finančných službách  a v strojárstve.

Najväčší objem peňazí vyplatili v tendroch víťazom do daňových rajov v posledných piatich rokoch Všeobecná zdravotná poisťovňa, Ministerstvo vnútra a železničné Cargo.

Tabuľka 2. Verejné inštitúcie s najväčšími verejnými zákazkami od 2009 po júl 2014 udelené firmám so (spolu)majiteľmi z krajín poskytujúcich nízku transparentnosť o vlastníctve firiem

Schránky sú hlavne na Slovensku

Tzv. schránkové firmy nie sú nutne späté s krajinami označovanými za daňové raje. Množstvo schránkových firiem funguje aj na Slovensku či v iných vyspelých krajinách so štandardným verejným registrom firiem, no oficiálne sú napísané na fiktívnych vlastníkov (biele kone). Jedným z indikátorov býva narýchlo založená firma krátko po začatí verejného obstarávania. Na Slovensku za ostatných 5 rokov až pri jednom percente tendrov vyhrali firmy založené až po dátume ohlásenia obstarávania. Týka sa to viac ako 300 víťazných firiem.

Hoci znalosť vlastníctva firiem je pre budovanie dôvery a kontroly rozhodnutí politikov všeobecne prospešná, návrhy vlády riešiť zákonom sú podľa Transparency International na jednej strane neprimerané veľkosti problému a na druhej strane aj neúčinné. Snaha riešiť čo aj relatívne malý problém zákonom je abdikáciou na zodpovednosť za lepšie fungovanie už existujúcich inštitúcií: Finančnej správy, Národnej kriminálnej agentúry či Špeciálnej prokuratúry. Tie už dnes môžu v prípade podozrení konať.

Odhaľovanie korupčných prepojení medzi zadávateľmi a víťazmi v akýchkoľvek obchodoch so štátom  si vyžaduje poznať finančné toky po uzavretí transakcií, na čo sú práve tieto inštitúcie najlepšie stavané. Ich konanie by bolo efektívnejšie vzhľadom na relatívne malý rozsah problému. Navrhované povinné deklarovanie všetkých uchádzačov by sa týkalo tisícov firiem - za 5 rokov bolo len víťazov päť tisíc rôznych spoločností.

Samostatnou kapitolou je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem z iných členských krajín (Cyprus, pripomíname, tvorí až polovicu objemu zákaziek do daňových rajov). Lepšou cestou sa tu javí koordinácia v rámci Európskej únie a tlak na transparentnosť verejných registrov členských štátov, napríklad v spolupráci s Veľkou Britániou, ktorá si túto agendu dala za prioritu už minulý rok.

 

Gabriel Šípoš

(dáta spracovali Matej Tunega a Martin Turček)

P.S. Zoznam firiem so (spolu) majiteľmi v daňových rajoch, resp. krajinách s nízkou transparentnosťou vlastníctva, ktorí uspeli v slovenských verejných tendroch nájdete na http://www.transparency.sk

 

Štúdia je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít. 

 

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?