3 mýty o našom súdnictve: Sú naše súdy lepšie ako ich povesť?

Autor: Transparency International Slovensko | 28.10.2014 o 10:41 | (upravené 28.10.2014 o 12:26) Karma článku: 11,77 | Prečítané:  10327x

V posledných mesiacoch sa toho v našom súdnictve veľa udialo. Atmosféra sa mení, no súdnictvo si aj naďalej zaslúži pozornosť verejnosti. V čele Najvyššieho súdu aj Súdnej rady bol nahradený Štefan Harabin, rokovania Rady sa vedú oproti minulosti menej konfliktne, Ministerstvo chystá zmenu občianskeho súdneho procesu, Súdnej rade novelou Ústavy pribudla povinnosť zabezpečovať verejnú kontrolu justície.

Práve táto zmena atmosféry nám umožňuje viac sa zamerať na diskusiu založenú na dátach, na porozumenie problémom, ktorým súdy čelia a snahu o hľadanie čo najlepších riešení. V tomto článku sa preto zameriame na tri mýty, ktoré sa v debate o súdnictve často vyskytujú, a ktoré tvoria konflikty medzi médiami a mimovládkami zdôrazňujúcimi problémy, a sudcami, ktorí tieto problémy bagatelizujú.

 

Mýtus č. 1: Naše súdnictvo je lepšie ako sa hovorí

„Justícia má množstvo skutočných a vážnych problémov, no podľa môjho názoru objektívna realita zďaleka nie je taká zlá ako jej subjektívne vnímaný negatívny obraz“, povedala v nedávnom rozhovore pre Hospodárske noviny nová šéfka Súdnej rady Jana Bajánková. Dáta však ukazujú, že nielen subjektívne ukazovatele hovoria o problémoch, aj v tých objektívnych za inými krajinami EÚ, či našimi susedmi, zaostávame.

Slovenské súdnictvo je občanmi vnímané ako jedno z najhorších medzi krajinami EÚ. Medzi 28 krajinami EÚ považujeme naše súdnictvo za najmenej nezávislé a hoci možno pozorovať nižšiu dôveru v nezávislosť medzi post-komunistickými krajinami, výrazne zaostávame aj za nimi. Navyše, za menej efektívny ako náš právny poriadok v riešení sporov považujú v Európe len Taliani ten svoj. Štefan Harabin zvykol tvrdiť, že dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že z dvoch účastníkov konania odchádza zo súdu vždy jeden nespokojný, nakoľko vyhrať môže len jeden. Nuž, ako sa zdá, v niektorých iných krajinách asi na súdoch vyhrávajú takmer všetci.

Graf 1:

Aj objektívne ukazovatele však naznačujú veľké problémy. V roku 2012 patrili slovenské súdy medzi najhoršie v Európe v rýchlosti konaní aj v schopnosti vybavovať veci, ktoré na súdy prichádzajú. Počet vybavených prípadov predstavoval len 91 % z tých, ktoré na súdy prišli. To spôsobuje aj to, že počet nevybavených prípadov na súdoch narastá, čo sa prejaví v predlžovaní dĺžky konania. A práve dĺžka konania je jeden z najvážnejších problémov, ktoré na vlastnej koži pociťujú občania. Kým v Maďarsku trvajú občianske a obchodné spory v priemere 97 dní, v Česku 174 a v Poľsku 195, u nás je trvanie viac než dvojnásobné – 426 dní. Aby sme len nekritizovali, trestné prípady a veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých sú vybavované rýchlejšie, v priemere do pol roka, čo je však stále dlhšie než občianske spory v Maďarsku.

Poznámka: V grafoch je zvýraznené Slovensko, žltou sú iné post-komunistické krajiny.

Graf 2:

Graf 3:  

Medzi slovenskými súdmi v dĺžke konania najviac „vyniká“ Okresný súd Bratislava I, na ktorom obchodné spory trvajú v priemere až viac ako dva roky a je aj najviac pokutovaným zo súdov za spôsobené prieťahy. Zaujímavosťou však je, že spomedzi 5 najpomalších súdov sú až 4 také, ktoré boli Harabinom obnovené v roku 2008, a od ktorých si vtedajšie ministerstvo sľubovalo zrýchlenie konaní. Okrem priemernej dĺžky konaní je obrovským problémom aj to, že v rôznych častiach Slovenska sa vyriešenia prípadu dočkáte vo veľmi rozdielnom čase. Kým v Lučenci trvajú konania vo všetkých hlavných agendách (občianskoprávnej, obchodnej, poručenskej a trestnej) menej ako 3 mesiace, tak v Piešťanoch, či Malackách je to vo väčšine prípadov niekoľkonásobne dlhšie.

Graf 4:

Zhrnutie: Vnímanie zlej kvality súdnictva korešponduje s objektívne zlou výkonnosťou. Samozrejme, k negatívnemu vnímaniu prispievajú medializované kauzy, či problémy ako diskriminačné žaloby alebo využívanie disciplinárnych konaní na trestanie nepohodlných sudcov.

 

Mýtus č. 2: Problémy spôsobuje to, že Slováci sa veľa súdia

Od sudcov často počúvame, že problémy s rýchlosťou konaní spôsobuje najmä vysoká súdivosť na Slovensku, a teda, že na súdy prichádza strašne veľa vecí, ktoré súdy nestíhajú vybavovať. Aj Bajánková spomínala vysoký počet došlých vecí, obzvlášť v občianskej agende, v súvislosti s problémami, s ktorými sudcovia zápasia a ich súvise s dĺžkou konaní a prieťahmi. 

Naozaj je pravdou, že sa nápad na súdoch v posledných rokoch zvyšuje, obzvlášť v posledných dvoch rokoch stúpol počet prípadov, ktoré na súdy ročne prichádzajú o približne pätinu. Aj napriek tomu mali v roku 2012 v Česku aj v Maďarsku vyšší počet prichádzajúcich prípadov a Poliaci len tesne zaostávali. A aj napriek tomu boli všetky krajiny V4 okrem Slovenska schopné vybaviť aspoň taký počet prípadov ako na súdy prichádzal (viď graf 2)

Graf 5:

Graf 6:

Ukazovateľ, v ktorom sa však Slovensko posúva pred svojich susedov je počet nevybavených prípadov, čiže „resty z minulosti“. V počte nevybavených prípadov na sudcu zaostávame len za krajinami ako Taliansko, Grécko, či Chorvátsko a vysoko prevyšujeme Čechov, Maďarov i Poliakov. Kým na Slovensku máme k trom novým prípadom ďalších 2,9 nevybavených, naši susedia ich majú o polovicu menej. A práve kvôli veľkému počtu prípadov z minulosti patria naši sudcovia medzi najzaťaženejších v Európe, čo následne spôsobuje predlžovanie dĺžky konania. Otázkou ostáva, čo spôsobilo vysoké počty nevybavených prípadov z minulosti, a teda kde sú zárodky problémov, ktorým dnes súdnictvo čelí. Sudcovia sa najčastejšie sťažujú na nestabilitu právneho poriadku, množstvo náročných, napr. reštitučných vecí, ktoré sa nevyriešili včas po páde režimu, či zlé personálne a technické obsadenie súdov.

Napriek tomu, že v nápade naše súdy nepatria medzi najzaťaženejšie v Európe, len 9 z 54 okresných súdov (17%) bolo schopných vybaviť v priebehu roka 2013 aspoň toľko prípadov koľko na súd prišlo, a celkovo v priebehu posledných štyroch rokov sa 100%-ná vybavenosť podarila len 7 súdom. Opäť medzi piatimi najmenej efektívnymi súdmi nájdeme dva také (Bánovce nad Bebravou a Námestovo), ktoré boli obnovené v roku 2008 po tom, čo ich Lipšic v 2005 zlúčil s väčšími súdmi. V najhoršej pätici sú ešte súdy z Čadce, Starej Ľubovne a Trenčína. Obzvlášť vyčnieva súd v Bánovciach nad Bebravou, ktorý mal ku koncu posledných štyroch rokov buď piatich alebo len štyroch sudcov, napriek tomu, že v čase ich obnovy sa počítalo s aspoň 6 sudcami na každom z obnovovaných súdov. Súd, ktorému sa najlepšie darilo vybavovať prichádzajúce veci a aj ukrajovať z počtu nevybavených bol senický súd, ktorý v rokoch 2010 až 2013 dosiahol vybavenosť 105%.

Zhrnutie: Nápad na súdy v posledných rokoch naozaj narastá, ale problémy spôsobuje najmä to, že súdy sa nedokázali vysporiadať s prípadmi z minulosti včas. Len minimum okresných súdov dokáže ročne vybavovať aspoň toľko vecí, koľko na súdy príde.

 

Mýtus č. 3: Sudcov máme priveľa

Názory na túto otázku majú mnoho odtieňov – sudcovia často volajú po posilnení personálneho obsadenia, médiá, mimovládky, či Európska komisia zas často tvrdia, že sudcov máme viac než je priemer EÚ a zvyšovať ich počty netreba. Niektorí žiadajú odbremenenie zaťažených sudcov, iní volajú po zvýšenej efektivite ich práce, či presúvaní jednoduchých rozhodnutí mimo sudcov, najmä na vyšších súdnych úradníkov.

Dáta ukazujú, že síce máme nadpriemerný počet sudcov oproti ostatným krajinám v EÚ, v porovnaní s väčšinou post-komunistických krajín, vrátane našich najbližších susedov, mierne zaostávame. Kým na Slovensku máme približne 25 sudcov na 100 tisíc obyvateľov, Poľsko ich má o troch viac, Česko a Maďarsko až o štyroch. Také Slovinsko ich má dokonca dvojnásobne viac. Platí teda, že hoci máme sudcov viac ako väčšina Európy existuje ešte priestor na drobné posilňovanie počtu sudcov tak, aby boli súdy schopnejšie stíhať to, čo stíhať majú. To sa však nemôže zaobísť bez dôsledného sledovania manažmentu jednotlivých súdov a aj efektivity sudcov samotných, aj preto, že platy našich sudcov, v porovnaní s primerným platom v krajine, patria medzi 5 najvyšších v EÚ. Zároveň však platí, že ak k sudcom prirátame aj vyšších súdnych úradníkov a ďalší personál pôsobiaci na súdoch, tak sa posúvame bližšie k čelu tohto rebríčka, keď prekonávame Maďarsko a len tesne zaostávame za Čechmi a Poliakmi.

Graf 7:

Pri posudzovaní efektivity súdov sa pozerá najmä na dva indikátory. (1) Schopnosť súdu rozhodovať toľko prípadov koľko príde na stôl – vybavenosť (clearance rate) a (2) pomer medzi vybavenými a nevybavenými vecami (case turnover ratio), ktorý nám v podstate ukazuje ako dlho by súdu trvalo vysporiadať sa so všetkým tým, čo je na súde nevybavené, ak by už nič nové neprichádzalo. V tomto ukazovateli je v najalarmujúcejšej situácii súd v Piešťanoch, okresný súd Bratislava I a čadčiansky súd. Tak napríklad piešťanský súd by pri súčasnom tempe potreboval až viac než dva roky, aby dokázal vyriešiť všetky prípady, ktoré mal ku koncu roka 2013 nevybavené. A to navyše možno predpokladať, že medzi nevybavenými vecami je veľa takých, ktoré sú náročnejšie, a teda by „vyčistenie stola“ trvalo ešte dlhšie.

Ak by sme chceli, aby boli súdy v roku 2013 pri rovnakej efektivite schopné vybavovať aspoň 105% počtu vecí k počtu tých, ktoré na súd prišli, potrebovali by mať aspoň 977 sudcov namiesto skutočných 856, ktorých ku koncu roka mali. Ďalším cieľom však musí byť zabezpečenie, aby súdy rozhodovali v prípadoch, ktoré ostávajú dlhodobo nevybavené, pretože občania dnes trpia aj na to, že pokiaľ sa súdia napríklad v Malackách, tak im rozhodnutie môže trvať až 4-krát dlhšie ako v Rožňave (viď Graf 4). Keď sme vzali do úvahy oba tieto ukazovatele a väčšiu váhu sme dali na schopnosť vybavovať prichádzajúce veci, vyšlo nám, že okresné súdy by potrebovali oproti roku 2013 pridať aspoň 58 sudcov.

Ak si uvedomíme, že na platy v súdnictve bolo v roku 2012 určených 81,6 milióna eur, tak takéto rozšírenie personálu by vyžadovalo len o približne 4 milióny eur viac. A možno by to boli aj efektívnejšie vynaložené prostriedky ako 13 miliónov, za ktoré budú študenti a dôchodcovia cestovať zadarmo. Najväčšie posilnenie - o 12 sudcov, by potreboval okresný súd Bratislava I. Paradoxne, práve tri sudkyne tohto súdu mali byť na poslednom rokovaní Súdnej rady preložené na bratislavský krajský súd, no nakoniec, po apeloch predsedníčky súdu Evy Fulcovej, bol len prechod jednej z nich schválený už v tomto termíne.

Zhrnutie: Máme viac sudcov ako je priemer v EÚ, no menej ako väčšina krajín s podobnou minulosťou, vrátane našich susedov. Existuje preto určitý priestor na zvyšovanie počtu sudcov, ktorý môže byť, obzvlášť na súdoch s najväčšími problémami, nevyhnutný. Zároveň je však potrebné dozerať na efektivitu sudcov a aj celého zvyšného súdneho personálu.

 

Odporúčania:

  1. Spojiť menšie súdy do väčších a efektívnejších súdov. Naša analýza spred roka poukázala na to, že mnohé z prieťahov vznikajú tam, kde sú súdy najnáchyľnejšie na odchody svojich sudcov. Väčšie celky by sa vedeli so zmenami efektívnejšie vysporiadať. Medzi najhoršími súdmi v dĺžke konaní aj vybavenosti sú navyše viaceré také, ktoré boli obnovené po tom, čo boli zlúčené s inými súdmi. Navyše, argumentom pre menší počet súdov môže byť aj príklad Estónska, ktoré pri podobnej rozlohe akú má Slovensko a štvrtinovom počte obyvateľov má v provnaní s našimi 64 súdmi len 9 súdov a jeho súdnictvo patrí medzi najlepšie v regióne.
  2. Určovať počty sudcov na okresných aj krajských súdoch na základe dát. To vyžaduje efektívnu spoluprácu Ministerstva spravodlivosti so Súdnou radou a aj verejnosťou, aby nedochádzalo k prípadom podobným tomu z posledného rokovania Súdnej rady, kde súd boriaci sa s najvážnejšími problémami týkajúcimi sa efektivity mohol prísť o tri svoje sudkyne bez adekvátnej náhrady. Od novely ústavy má Súdna rada vo svojej pôsobnosti zabezpečovanie plnenia úloh verejnej kontroly súdnictva a práve tu sú jej možnosti ako prispieť k zvýšeniu kvality aj dôveryhodnosti slovenskej justície. A práve s týmto súvisí aj posilňovanie personálnych kapacít na súdoch, ktoré sú v najväčších problémoch.
  3. Kontrola efektivity jednotlivých sudcov a dôsledné vyvodzovanie zodpovednosti. Pre zabránenie zbytočným prieťahom je potrebné kontrolovať rýchlosť a sústredenosť práce jednotlivých sudcov a vzájomne ich porovnávať. Postačuje totiž nečinnosť niektorých z nich na to, aby sa súdnictvo ako celok dostalo do hlbokých problémov. Aj tu dala novela ústavy Súdnej rade nový priestor a my budeme sledovať ako bude úlohu kontroly súdnictva napĺňať.

 

Samuel Spáč

Článok môžete odporučiť ostatným aj pomocou vybrali.sme.sk

Ak sa Vám článok páčil, podporte prácu Transparency International Slovensko. Ďakujeme!

article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?