reklama

Príjmy štátnych manažérov štát pred občanmi tají

Ak chceme, aby štátom vlastnené firmy dobre fungovali, potrebujeme najmä tri veci – nominovať do ich čela kvalitu, odmeny manažérov naviazať na ich výkony a zaviesť transparentnosť, aby sme prvé dve veci vedeli aj skontrolovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už pred dvomi rokmi sme na vzorke 30 štátnych firiem aj štatisticky ukázali, že ich manažment sa na 70% kompletne vymení rok po každý voľbách. Členovia vedenia vydržia vo firmách v priemere len dva roky, o tretinu menej ako v súkromných. Politizácia sotva vedie ku kvalite. Prvá podmienka tak u nás až na občasné výnimky zjavne nie je splnená.

Čo motivácia manažérov? Na vzorke dvanástich najväčších štátnych firiem sme sa pozreli na súvislosť zmeny príjmov ich vedenia (väčšinou členov predstavenstva, niekedy dozornej rady podľa dostupnosti dát) za posledných deväť rokov so zmenou hospodárskeho výsledku firmy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vzťah medzi zmenou zisku spoločností a zmenou v príjmoch ich funkcionárov.
Vzťah medzi zmenou zisku spoločností a zmenou v príjmoch ich funkcionárov. (zdroj: TIS)

Ako naznačuje graf, korelácia medzi zmenou príjmov vedenia a zmenou ziskov firiem je nulová. Ba čo viac, za necelú poslednú dekádu bolo v týchto firmách viac prípadov, keď odmeny manažérov stúpli, aj keď zisk firmy klesol, ako prípadov, keď po náraste zisku šli hore aj príjmy vedenia.

Samozrejme, štátne firmy môžu mať aj iné ciele ako zisk. Lenže väčšina firiem tieto ciele ani nezverejňuje, a teda verejnosť si ani nemôže skontrolovať, či si manažéri vyššie odmeny zaslúžia.

A sme vlastne pri treťom bode, pri transparentnosti. Ak budeme poznať znalosti a odmeny manažérov, vieme ich lepšie zhodnotiť a domáhať sa skladania účtov od tých, ktorí ich nominovali a platia – politických strán.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Utajené životopisy aj príjmy

Životopisy manažérov nám odmietli sprístupniť tri štvrtiny firiem argumentom o osobných údajoch. Už rok bojujeme, aby sa do infozákona vsunula povinnosť tieto informácie zverejňovať. V októbri, keď by mal novelu zákona minister spravodlivosti ukázať verejnosti, zistíme, ako sme uspeli.

So zverejňovaním celkových príjmov je to ešte komplikovanejšie. Povinnosť zverejňovať príjmy sa týka iba štátnych manažérov spoločností v 100 % vlastníctve štátu - teda 33 akcioviek, 2 eseročiek a 18 štátnych podnikov. Zákon sa napríklad nevzťahuje na 23 spoločností s väčšinovou majetkovou účasťou Fondu národného majetku, keďže majetok v správe FNM sa za štátny majetok nepovažuje – sem patrí napríklad 6 teplárenských spoločností, Letisko M. R. Štefánika, SPP a 3 najväčšie distribučné spoločnosti – ZSE, SSE a VSE. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak si myslíte, že oklieštenie je už dostatočné, mýlite sa. Zákon sa totiž nevzťahuje ani na členov dozorných rád akcioviek a eseročiek, hoci ich býva zväčša viac ako členov predstavenstiev a sú tiež menovaní najmä politikmi.

Navyše, na stránke NRSRzverejnené príjmy a majetky len aktuálnych verejných funkcionárov. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý má zverejňovanie na starosti, nám žiadosť o údaje za bývalých štátnych manažérov v septembri zamietol. Kancelária NRSR nám ale nakoniec v celku rafinované riešenie poskytla po telefóne. V skutočnosti „minulé“ verejné priznania na stránke NRSR sú, treba však vedieť, ako ich hľadať – zadaním mena a priezviska a „oznámenie verejného funkcionára“ do Googlu. Na samotnej stránke parlamentu žiadna linka na archív totiž nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Aj staršie Oznámenia verejných funkcionárov možno nájsť. Treba však vedieť ako.
Aj staršie Oznámenia verejných funkcionárov možno nájsť. Treba však vedieť ako. (zdroj: TIS)

Skutočne „INÝ“ príjem?

Ale dobre, horko-ťažko sa dostanete k výkazom príjmov zhruba polovice ľudí zodpovedných za vedenie a dozor štátnych spoločností. Problém je, že ani za ten výsek ľudí štát nezverejňuje užitočné dáta.

Manažéri vykazujú svoje celkové príjmy v dvoch kolonkách – príjem z verejnej funkcie (napr. predseda predstavenstva) a „iný“ príjem. Celkovo za minulý rok štátni manažéri podľa oficiálnych zverejnených údajov zarobili z výkonu verejnej funkcie 4,2 milióna EUR. Ich „iný príjem“ bol však až dvojnásobne vyšší – takmer 8,5 milióna EUR. Keďže ako verejní funkcionári nemôžu podnikať a ani byť štatutárom, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby zriadenej za účelom podnikania, zaujímalo nás, čo sú to tie „iné príjmy“. 

Ak by ste si mysleli, že kolonka „iný príjem“ v majetkovom priznaní nemá nič spoločné so zastávaním postu v štátnej firme, a že do kategórie „iné príjmy“ patria všetky výhradne súkromné príjmy, mýlili by ste sa. Iný príjem môže byť aj príjem z funkcie manažéra, riaditeľa odboru, odmena zo zisku a podobne. Ak je teda niekto členom predstavenstva a zároveň aj riaditeľom úseku, povinne musí v príjme z verejnej funkcie zverejňovať len plat člena predstavenstva a nie odmeny a ostatné pôžitky, ktoré z funkcie riaditeľa poberá. A práve aj z tohto dôvodu „iné príjmy“ verejných funkcionárov dosahujú niekedy aj dvojnásobok ich oficiálneho príjmu.

Napríklad Igor Krško, člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko, vykázal za rok 2013 príjem z verejnej funkcie 99 331 EUR (iné príjmy 1500 EUR), čo bolo o takmer 30 tisíc EUR viac, ako zarobil samotný generálny riaditeľ železníc Štefan Hlinka. Podľa Jany Morháčovej, hovorkyne železníc však ,,Došlo k chybe pri vyplňovaní majetkového priznania, keď sa do príjmov za verejnú funkciu omylom zapísal aj manažérsky príjem ako riaditeľa jedného z piatich úsekov spoločnosti. Ostatní manažéri firmy majú už manažérsky príjem ,,správne,, uvedený v kategórii iné príjmy. Umožňuje im to zákon“. Pôvodné majetkové priznanie bolo na stránke NRSR opravené a preto je možné nájsť už len „správne vyplnené“ majetkové priznanie Igora Kršku.

Obrázok blogu
(zdroj: TIS)

Tak či tak, je teda jasné, že celkové príjmy, ktoré šéfovia štátom vlastnených spoločností zarábajú, kvôli komplikovanosti vykazovania v podstate občanom dostupné nie sú.

Plané sľuby

Pred parlamentnými voľbami v roku 2012 sa po našej výzve všetky hlavné politické strany zaviazali sprísniť vykazovanie príjmov a majetkov verejných funkcionárov, čo zahŕňa aj väčšinu štátnych manažérov. „Vláda zvýši výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov,“ sľubuje vo svojom Programovom vyhlásení druhá Ficova vláda. Je tu október 2014, no záväzok ostáva nesplnený, aj keď návrhov novely ústavného zákona bolo už niekoľko.

V súčasnosti opozícia opäť predkladá novelu zákona o konflikte záujmov, ktorá má sprísniť majetkové priznania verejných funkcionárov. Hoci novela má priniesť podrobnejší prehľad o majetku verejných funkcionárov a tým zlepšiť kontrolu, vykazovanie príjmov verejných funkcionárov v „iných príjmoch“ tiež nerieši. 

Už o rok sa začne rozbiehať nová volebná kampaň do Národnej rady. Aj Vy sa budete môcť pýtať, čo spravili politické strany preto, aby štátne firmy fungovali efektívne a bez korupcie.

Petra Supeková

Ak aj Vám záleží na vyššej transparentnosti štátnych firiem, prispejte nám na ich ďalšiu kontrolu. Budúci rok chceme opäť skontrolovať otvorenosť 30 firiem a porovnať zmenu s rebríčkom z roku 2012. Ďakujeme!

Ak sa Vám článok páčil, ostatných naň môžete upozorniť aj na vybrali.sme.sk

Obrázok blogu
(zdroj: www.transparency.sk)
Transparency International Slovensko

Transparency International Slovensko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  189
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Slovenská pobočka najväčšej svetovej organizácie pre boj za viac transparentnosti a menej korupcie.Sledujte nás na Facebooku: Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu