„Pušce nás het, dáme eura...“: Akými slovami na Slovensku korumpujeme?

Autor: Transparency International Slovensko | 28.8.2014 o 12:16 | (upravené 28.8.2014 o 15:08) Karma článku: 11,39 | Prečítané:  20327x

V roku 2010 kontaktoval riaditeľ Centra projektov Akadémie vzdelávania minimálne piatich žiadateľov o eurofondy zo Sociálnej implementačnej agentúry s ponukou sprostredkovania stretnutí s dvomi osobami. Tie mali cez agentúru vybaviť priznanie nenávratného finančného príspevku v programe Podpora tvorby a udržanie pracovných miest. Samozrejme, nemali to vybaviť zadarmo.

Práve takýto prípad riešil v roku 2012 Špecializovaný trestný súd. Podľa dohody sa malo sprostredkovanie stretnutí oceniť na základe fiktívnych zmlúv o poskytnutí konzultačných služieb, a to až do výšky 20 % z celkovej sumy eurofondových dotácií, ktorá presahovala jeden milión eur. 20-percentný úplatok sa však aktérom prípadu málil, a tak si zapýtali ešte o desať percent viac. Žiadané úplatky sa tak vyšplhali až na sumu 329 tisíc eur. Úplatok v takejto výške už však zrejme prekročil akceptovateľnú „rozumnú“ výšku korupcie a tak sa dostal až pred Úrad boja proti korupcii. Obžalovaní však až tak zle nenapadli. Za to, že si pýtali úplatok, aby pôsobili na iné osoby im hrozil trest odňatia slobody až na tri roky, dostali len podmienku na 14 mesiacov a peňažný trest 8 tisíc eur.

Podľa analýzy podnikateľskej aliancie Slovenska Podľa analýzy Podnikateľskej aliancie Slovenska je na Slovensku priemerná výška úplatku približne 13 percent z ceny zákazky alebo dotácie. Ak ide o eurofondy, ako vidíme, výška úplatkov ešte stúpa. A aj z tohto prípadu sa zdá, že úplatky na Slovensku mnohí považujú za úplne štandardnú súčasť podnikania.

 

Chlapi, buďme ľudia...

Ale nie len pri podnikaní sa podpláca. Pri analýze 239 súdnych rozhodnutí týkajúcich sa korupcie sme si všimli, že „všimné“ je bežnou súčasťou vybavovania pred úradmi, riešenia priestupkov, či návštev u lekára. Práve to boli najčastejšie dôvody uplácania tých, ktorí sa dostali pred súd.

Pri snahe o neriešenie priestupkov sme spozorovali, že častou taktikou je pokus o vytvorenie priateľskej atmosféry pochopenia pri rozhovore s policajtmi. Napríklad vodič, ktorý sa jednej februárovej noci v roku 2012 pred košickou kaviarňou odmietol podrobiť dychovej skúške presviedčal policajtov slovami: „chlapi, buďme ľudia, každému po 100 eur a ideme domov“. Vraj nechce problémy ani sebe, ani iným a vraj sa dá priestupok vyriešiť aj inak. Keď ho policajti upozornili, že koná protiprávne, vybral z peňaženky 100 eur a vyskúšal to znova: „chlapi, je*te na to, každému po dve kilá a ideme každý svojou cestou“. Pred súdom sa obžalovaný k činu priznal a trestom bola pokuta práve vo výške 400 eur, ktoré policajtom ponúkal. Ale podobných prípadov bolo viac. Väčšinou išlo o vodičov pod vplyvom alkoholu a snahu vzbudiť u policajtov súcit. Či už tým, že pristihnutý je vodičom z povolania, alebo jednoducho preto, že privretie očí postačí aby sa všetci v kľude pobrali svojou cestou.

Chceš, nechceš? Úplatok dostaneš

Pre niektorých sú úplatky zrejme tak bežnou súčasťou života, že sa ani neopýtajú, ale úplatok hneď odovzdajú. Keď bola jednému vodičovi v Bratislave udelená pokuta 150 eur opakovane ponúkol 70-eurový úplatok. Keď ho policajná hliadka odmietla nenechal sa zastaviť, hodil im do auta dve päťdesiat eurové bankovky, že nech si to nechajú, že on odchádza, že to je dobré, a že ani bloky ani správu nechce. V inom prípade sa vodič z povolania, ktorému bol zadržaný vodičský preukaz najskôr pokúšal policajtovi do ruky vtlačiť 50 eur, keď ich ten odmietol vložil mu ich do vrecka s tým, že on vodičák potrebuje. Iný vodič zas policajtom vložil do auta 20 eur so slovami: „to máte na kávu, nechajme to tak“.

Podľa posledného barometra korupcie sa s úplatkom na Slovensku ročne stretne každá piata domácnosť. Rozšírenosť úplatkov a pokusov o korupčné riešenia zas súvisia s tým, že korupcia ostáva v mnohých prípadoch nepotrestaná spoločne a zároveň skutočnosťou, že je u nás v porovnaní s Európou vyššia miera ochoty ospravedlňovať úplatkárstvo.

Mnohokrát platí, že bez „všimného“ ani nevybavíte čo potrebujete v čo najkratšom možnom termíne. Aj preto veľké množstvo zo súdnych rozhodnutí, ktoré sme našli poukazuje napríklad na korupciu pri vybavovaní registrácie vozidiel, či ŠPZ-iek. Medzi odsúdenými je aj JUDr. Vladimír Krajčovič, ktorý pokračujúco zneužíval právomoci verejného činiteľa a prijímal úplatky za vykonávanie evidenčných úkonov na Dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva PZ v Senci. Hoci bol obžalovaný zo spáchania 37 činov v celkovej výške vyše 700 eur. Napriek tomu, že takto konal opakovane a z pozície verejného činiteľa bol odsúdený len na trojročný podmienečný trest, finančnú pokutu vo výške 4 tisíc eur a zákaz výkonu funkcie.

S nevyhnutnosťou úplatkov sme sa v našej vzorke stretli v prípadoch týkajúcich sa colníkov. Častou formuláciou bolo, že úplatok bol platený „za urýchlené vybavenie colných konaní bez zbytočných prieťahov“. Ako sa navyše zdá, v niektorých prípadoch šlo o veľmi organizovanú korupciu. V novembri 2010 prijal colník od colnej deklarantky hotovosť vo výške 2.750 eur za preclenie tovaru dovezeného vo veľkoobjemných kontajneroch a peniaze následne rozdelil v priestoroch šatne ďalším siedmim colníkom v pomere 250 eur za jeden preclený kontajner.

 

V zdravotníctve malá korupcia prekvitá, veľká ostáva skrytá

Samostatnou kapitolou sú úplatky, ktoré sa platia v zdravotníctve. Až štvrtina zo všetkých úplatkov, ktoré skončili pred súdom bola práve v ňom. Z nich prevažná väčšina za úplatky pri vybavovaní potvrdenia o pracovnej neschopnosti na základe fiktívnej diagnózy.

Najzávažnejším z prípadov z nemocničného prostredia bol úplatok vo výške minimálne 60 tisíc korún za urýchlené vybavenie potrebnej operácie. V novembri 2005 lekár v Martine informoval svoju pacientku o tom, že nevyhnutne potrebuje operáciu bedrového kĺbu s nutnosťou poskytnutia trvácnejšej endoprotézy. Pacientku zaradil do poradovníka na operácie a podľa neho mala čakať do augusta 2008. Čiže viac než dva a pol roka. Pacientke zároveň oznámil, že na to aby bol zabezpečený súhlas so skorším termínom operácie je potrebné priplatiť 100 tisíc korún, hoci úkon bol hradený z verejných zdrojov poisťovne. Obžalovaný najskôr prebral 5 tisíc korún, neskôr ďalších minimálne 55 a operácia, ktorá bola naplánovaná na august o dva roky sa uskutočnila už mesiac po pacientkinej návšteve nemocnice.

Obžalovaný lekár sa obhajoval tým, že peniaze prijal ako dar pre Občianske združenie Ortopédov a traumatológov a prevzaté peniaze vzal bez vystavenia darovacej zmluvy preto, že zmluvu nemal v počítači a vtedy nemal čas sa tým zaoberať. Manžel pacientky, ktorý lekárovi doniesol zvyšné peniaze, a v prípade vystupoval ako svedok, však o žiadnom združení nevedel. Zo stanov združenia zas vyplývalo, že každú finančnú operáciu musia podpísať najmenej dvaja štatutári a správa o hospodárení združenia žiadne informácie o dare od manžela pacientky neobsahovala. Nakoniec, dôkazom ktorý poslúžil na odsúdenie obžalovaného bolo aj to, že v roku 2007 vrátil peniaze prostredníctvom svojho zástupcu na účet svedka. No urobil tak až vtedy, keď hrozilo, že prípad bude zverejnený. Aj napriek závažnosti činu v kombinácii s neochotou obžalovaného sa priznať bol udelený len podmienečný trest odňatia slobody na dva roky, spolu s pokutou vo výške 3 tisíc eur.

Viac podobných prípadov medzi rozhodnutiami nájsť nemožno, no aj tie týkajúce sa malej korupcie jasne ilustrujú, že úplatky sú súčasťou systému. Keď jedna pacientka chcela potvrdenie troch preukazov o PN lekár jej povedal: „Čo treba mať, mi dajte rýchle, nech Vám to napíšem. Keď nemáte, nemôžete maródiť. No. Ak nedáte... minimálne trikrát päť euro mi musíte dať za to.“ Keď pacientka tvrdila, že má pri sebe len desať eur, lekár jej hneď jedno potvrdenie vrátil. Až ďalšie dve eurá ho presvedčili, aby potvrdil aj to. Systémovosť takýchto úplatkov potvrdzuje aj prípad z nitrianskej Klokočiny. Po tom, čo pacientka predložila lekárovi tri tlačivá potvrdení ten naznačil potrebu úplatku trením palca a ukazováka so slovami: „No dobre, treba dať“. V inom prípade zas pacientka po zaplatení štyroch eur ďalšie sľúbila tak, že „tých 10 euro stále budem pre Vás mať“, či iná slovami: „Sľubujem, v decembri budem štedrejšia“.

Zaujímavosťou je, že zo 43 prípadov sa minimálne 10 odohralo v spomínanej nitrianskej poliklinike. Pri tých ďalších z textov rozhodnutí nie je možné zistiť, kde ku korupcii dochádzalo. Je ťažké domnievať sa, že by k podobnej korupcii dochádzalo len v tejto poliklinike. Skôr sa domnievame, že na Klokočine existoval nejaký systém na odhaľovanie týchto činov, no zistiť ho nevieme, keďže tieto rozhodnutia neobsahujú súdne odôvodnenia, pretože sú najmä vo forme Trestných rozkazov. Pozoruhodné je tiež, že hoci je zrejmé, že sa na korupcii podieľajú lekári rovnako ako pacienti, no len v dvoch z 43 rozhodnutí týkajúcich sa potvrdenia PN boli obžalovanými lekári za prijímanie úplatku.

Aj tieto prípady poukazujú na to, že korupcia je na Slovensku tak problémovou aj preto, že je do značnej miery zakorenená v ľuďoch a je vnímaná ako štandardný spôsob interakcie s úradmi, políciou, či lekármi. Aj výskumy ukazujú, že sme ochotní korupciu do veľkej miery tolerovať, no pritom škodíme sami sebe, keďže vytvárame kultúru, kde sa veci dajú za príplatok vybaviť aj nad rámec zákona a na úkor ostatných. Až keď pochopíme, že „drobný dar“ lekárke, sudcovi, či komukoľvek za to, že nám poskytli služby, za ktoré sú platení, nie je normálne, budeme si môcť nárokovať, aby korupcia nebola tolerovaná ani tými v politických funkciách. A vtedy budeme môcť očakávať, že ju budú odmietať aj podnikatelia, a to nie len vtedy, keď úplatok presiahne štvrtinu hodnoty ceny zákazky.

 

Samuel Spáč a Katarína Hukelová

 

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste podobných analýz viac, podporte náš portál Otvorené súdy. A nezabudnite sa k nám pridať na Facebooku. Vďaka!

Článok môžete podporiť aj na vybrali.sme.sk .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?