Životopisy vrcholového manažmentu? Prísne tajné!

Autor: Transparency International Slovensko | 31.7.2014 o 10:24 | (upravené 31.7.2014 o 12:10) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  10690x

Pred dvomi rokmi vypukla kauza týkajúca sa štátnych a mestských firiem, neslávne známa ako  „Zlaté padáky“. Pri zmene vrcholového manažmentu v štátnych a mestských firmách v roku 2012 štát vyplatil na odstupnom a odmenách neuveriteľné 3 milióny eur. Značné, či už odstupné alebo odmeny získali mnohí nominanti politických strán, pričom snáď najväčším zlatým padákom bolo 205- tisícové odstupné bývalého šéfa osobnej železničnej dopravy. O niečo menším zlatým padákom v hodnote 178- tisíc eur boli odstupné a odmena pre  bývalú generálnu riaditeľku Slovenskej pošty. Toto však ani zďaleka nie sú ojedinelé prípady. Je vôbec možné, aby nás štátne a mestské firmy ešte niečím prekvapili?

Súkromné firmy sa „pýšia“ CV-čkami svojich top- ľudí, prečo štátne a mestské firmy NIE?

Práve štátne a mestské firmy sú tými podnikmi, ktoré pôsobia a vykonávajú svoju činnosť v kľúčových odvetviach ako doprava, energetika alebo bývanie. Z tohto dôvodu je ich kontrola zo strany verejnosti naozaj dôležitá. Bolo by preto namieste, aby občan mal k dispozícii nielen povinne zverejňované zmluvy a faktúry, ale aj informácie, kto je na čele, tej ktorej štátnej alebo mestskej firmy, aké má vzdelanie, kvalifikáciu, predchádzajúce pracovné skúsenosti a podobne.

Podľa najnovšej štúdie Transparency,  ktorá porovnávala slovenskú prax s Českom, Maďarskom, Poľskom a Estónskom, sú naše štátne a mestské firmy najhoršie v zverejňovaní životopisov vrcholového manažmentu. Až 75 % zo 17 dožiadaných firiem odmietlo životopisy sprístupniť, odvolávajúc sa na čarovné slovné spojenie: „osobný údaj.“ Podľa vyjadrení štátnych a mestských firiem si pre ich sprístupnenie firma musí vyžiadať povolenie na zverejnenie od konkrétneho generálneho riaditeľa alebo manažéra. Druhým najčastejšie používaným argumentom je, že sa táto informácia netýka hospodárenia s verejnými prostriedkami.Prípadne firmy tvrdia, že takýmito životopismi svojich predstaviteľov vôbec nedisponujú. Napríklad Slovenská pošta životopisy svojho top manažmentu na svojej web stránke nezverejňuje, a neposkytla ich nám ani na infožiadosť, hoci jej predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tomáš Drucker svoj životopis dobrovoľne zverejňuje na sociálnej sieti LinkedIn.

Naopak medzi firmy, ktoré životopisy svojich top ľudí na základe infožiadosti Transparency sprístupnili boli Železnice SR, Tipos, Odvoz a likvidácia odpadu a Mestské športové kluby Považská Bystrica. Tepláreň Košice má životopisy svojho top manažmentu zverejnené dokonca na svojom webe. 

Oproti Slovensku je o niečo lepšia situácia v Čechách, kde štátne a mestské firmy sprístupnili 38 % životopisov vrcholového manažmentu. Ešte lepší sú Maďari so 41 % a Poľsko so 47 % sprístupnených životopisov. Najmenší problém so zverejňovaním majú estónske firmy, keďže až 60 % z nich sprístupnilo životopisy svojho top manažmentu.

Prečo je poznať kariéru manažérov také dôležité? Z jednoduchého dôvodu, aby verejnosť vedela lepšie odhaliť politické neodborné nominácie a mohla  tak zabrániť zlému riadeniu firiem. Napríklad v roku 2010 na čele šiestich teplární stáli nominanti politických strán, ktorí nemali žiadne skúsenosti s energetikou a teplárenstvom. Do dozornej rady Trnavskej teplárenskej bola ešte v roku 2003 nominovaná televízna „rosnička“. V tej istej teplárni, ale o tri roky neskôr pôsobila ako členka predstavenstva len 23- ročná, práve doštudovaná „vysokoškoláčka“  bez kvalifikácie a skúseností s energetikou a teplárenstvom, ktorá je zhodou okolností dcérou vtedajšieho poslanca za SNS Jozefa Ďuračku.  (Dnes už ani jedna zo spomínaných dám súčasťou manažmentu Trnavskej teplárenskej nie je.)

Čoho sa vlastne štátne a mestské firmy obávajú, keď životopisy svojho vrcholového manažmentu nezverejňujú? Nie je dôvodom nezverejňovania ich životopisov práve fakt, že manažmenty štátnych a mestských firiem nie sú dostatočne kvalifikované? 

 

Slovenské pozitíva

Okrem životopisov sme  skúmali transparentnosť štátnych a mestských firiem aj v iných smeroch: sprístupnenie zmlúv, výročných správ, platov top manažérov firiem, či etického kódexu. Slovenským pozitívom je, že žiadna z infožiadostí nezostala bez odpovede, pričom sprístupnených bolo 65,1 % informácii, najviac spomedzi skúmaných krajín.

A to pri legislatíve, ktorá vyžaduje odpoveď do 8 dní. Kratšiu lehotu má už len Estónsko a to do 5 dní. Poľské a maďarské povinné osoby musia na infožiadosť odpovedať do 14 dní, české až do 15 dní.

Na Slovensku je zároveň ako v jedinej krajine, ktorá sa zúčastnila štúdie, daná zákonná povinnosť zverejňovať zmluvy štátnych a mestských firiem online. Od slovenských firiem sa nám podarilo získať až 71 % žiadaných zmlúv. Naopak zverejňovanie zmlúv je najväčším problémom v Maďarsku, kde bolo sprístupnených na žiadosť len 26 % zmlúv.

Pokiaľ ide o platy manažérov, slovenské štátne a mestské firmy sprístupnili plat len každého druhého manažéra, čo bol druhý najlepší výsledok v regióne. No veľmi zaostávame za Estónskom, kde firmy poskytli až 79 % platov.

 

Občan ťahá za kratší koniec

Problematickým, i keď nie prekvapujúcim zistením vyplývajúcim zo štúdie je, že občan - jednotlivec zaujímajúci sa o hospodárenie štátnych firiem s verejnými prostriedkami je menej úspešný pri žiadaní si informácií ako mimovládna organizácia. Naše firmy na základe infožiadosti občana sprístupnili 57 % vyžiadaných údajov, pričom Transparency dostala na porovnateľné otázky až 75 % údajov. V Čechách bola úspešnosť podobná.

 

Na jeseň sa rozhodne

Tak ako pri ministerstvách, iných ústredných orgánoch štátnej správy, súdoch, samosprávach, aj pri štátnych a mestských firmách je základným nástrojom kontroly ich hospodárenia zo strany verejnosti práve infozákon. Ministerstvo spravodlivosti SR však na základe tlakov, predovšetkým zo strany samospráv a štátnych a mestských firiem ohlásilo jeho veľkú novelu. Práve samosprávy a firmy sa sťažujú, že žiadatelia o informácie zneužívajú infozákon a nadmerne ich infožiadosťami zaťažujú.

Podľa pracovnej verzie novely infozákona, ktorý má parlament prerokovávať na jeseň, môžu byť pre žiadateľa spoplatnené už aj náklady na ľudskú prácu poskytovania informácií, nielen kopírovacie náklady ako doteraz. Na druhej strane štátne a mestské firmy by museli zverejňovať životopisy svojich manažérov (ako to opakovane neúspešne navrhovali v parlamente poslanci OĽaNO).

Uvidíme - no v každom prípade je neuveriteľné, že boj o právo občana vedieť, akí kvalifikovaní sú ľudia, čo riadia firmy založené z jeho daní, môže trvať takmer 22 rokov od vzniku štátu.

 

Katarína Hukelová

Ak sa Vám článok páčil, prispejte na naše úsilie vylepšiť zákonné práva občanov na informácie. Nezabudnite sa k nám pridať  na Facebooku. Vďaka!

Článok je súčasťou projektu Kampaň za zachovanie silného infozákona, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia Ekopolis. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?