Je potrebné povedať, že neexistuje nič také, ako vzor ideálnej zmluvy na právne služby. Niekedy si štát najme advokátov na konkrétne veci – ako spory, či transakcie, inokedy na všeobecne naformulované právne poradenstvo, právne zastupovanie, úpravu istého typu vzťahov (napr. pracovných), či vypracovávanie analýz na zadané témy. Posudzovať efektívnosť a opodstatnenosť takýchto zmlúv je z pohľadu občianskej spoločnosti preto mimoriadne náročné. Kým vo Švecovom prípade bolo problematickým, že pri obrovskom objeme peňazí dostal podielovú odmenu za nie nevyhnutne veľa úkonov, pri iných zmluvách nie je zrejmé, či zaplatené hodiny boli v skutočnosti odpracované, alebo či právnici odmeňovaní paušálne v určitých mesiacoch spravili aspoň nejaké úkony.
Advokáti bez webstránky zarobili viac než 260 tisíc
V rokoch 2011 až 2013 vyfakturovala Advokátska kancelária Jančo, Jakubčák a partneri za poskytnuté právne služby len v nami kontrolovaných subjektoch viac než 260 tisíc eur. Z 55 zmlúv, na ktoré sme sa pozreli, bola až pätina uzavretá práve s touto kanceláriou. Rámcovú dohodu uzavreli napríklad s bratislavským Dopravným podnikom, Slovenskou poštou, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, či Ministerstvom životného prostredia. A hoci informácie poskytnuté Ministerstvom zdravotníctva zmienku o tejto kancelárii vôbec neobsahovali, predsa sa nám podarilo nájsť jednu ich faktúru na 30 tisíc eur. Na otvorenezmluvy.sk sa nám navyše podarilo nájsť, že táto kancelária má zmluvy aj s Úradom pre normalizáciu, Fondom národného majetku, či nitrianskou Fakultnou nemocnicou. A aj napriek tomu v dvoch z posledných troch dostupných rokov (do roku 2012) skončili so stratou – podľa účtovných čísel kumulatívne prerobili 150 tisíc eur.
Len za posledné tri mesiace roku 2011 strávila AK Jančo, Jakubčák a partneri prácou pre Slovenskú poštu a Ministerstvo životného prostredia spolu 938 hodín a vyfakturovala takmer 105 tisíc eur. Nie zlé na kanceláriu, ktorá má momentálne dvoch advokátov, troch koncipientov, nefungujúcu webovú stránku a jej predstavitelia zároveň stíhajú figurovať vo firmách zameraných na zdravotníctvo, energetiku, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, až po reštauračné služby. Branislav Jakubčák pôsobil od roku 2011 celkovo v 12 spoločnostiach, Ladislav Jančo v 19 spoločnostiach, a popritom poskytujú právne služby aj v Českej republike, pričom ich kancelárie sídlia na rovnakej adrese v Prahe. Mimochodom, 938 hodín za 3 mesiace vyžaduje dvoch ľudí, ktorí sa celú túto dobu, vrátane Vianočných sviatkov, nevenujú ničomu inému len týmto dvom klientom.
Za 5 mesiacov viac než 750 hodín len pre Poštu
Od Slovenskej pošty získala AK Jančo, Jakubčák a partneri celkovo 121 tisíc eur za 3 roky. V období od konca júla do decembra 2011 táto kancelária vykázala Pošte celkom 757,5 hodín práce a Pošta jej uhradila viac než 80 tisíc eur. Napríklad tam možno nájsť aj objednávku zo soboty, 24. septembra 2011, ktorú advokáti o deň neskôr, v nedeľu, akceptovali a za 5 nasledujúcich dní, počas ktorých odpracovali 82 hodín, požadovanú analýzu odovzdali a zinkasovali takmer 9 tisíc eur. V ďalších dvoch mesiacoch Pošte vyfakturovali v priemere 250 hodín, v decembri ďalších 150. Mimochodom, 68 hodín strávili advokáti aj právnym posúdením možného postupu v súvislosti so zmenou infozákona. Určite veľmi opodstatnene, faktúry za roky 2012 a 2013 nám totiž Pošta poslala už len vo forme zoznamu, kde nie je možné určiť, čo boli konkrétne zadania objednávok, a teda ani na čo boli prostriedky vynaložené a koľko bolo odpracovaných hodín.
AK Jančo, Jakubčák a partneri v roku 2011 naozaj nelenila, keďže koncom roku poskytovala svoje služby aj Ministerstvu životného prostredia. To za posledné dva mesiace zaplatilo advokátom za 284,5 hodiny spolu 34.140 eur. Dve faktúry boli vystavené aj za zber, vyhodnotenie a vypracovanie právnej analýzy vo veci BROS, ktorá sa týkala 13-miliónovej propagačnej zákazky, ktorú rezort prihral, bez verejného obstarávania, malej a neznámej reklamnej agentúre. Advokáti strávili s touto analýzou celkom 119 hodín a zinkasovali vyše 14 tisíc eur. Úrad pre verejné obstarávanie Ministerstvu za to udelil v roku 2012 aj pokutu vo výške 654 tisíc eur. Aj v tomto konaní AK Jančo, Jakubčák a partneri Ministerstvo zastupovala.
Advokáti sa nezastavili zrejme ani počas Vianoc. Dva dni pred koncom roka obdržalo Ministerstvo faktúru na 12.660 eur. Na vypracovaní právneho stanoviska týkajúceho sa postavenia envirorezortu ako odporcu v súdnych sporoch strávili vyše 100 hodín. A to bola objednávka vystavená len 9 dní pred Vianocami.
Právne služby všeobecne
Až viac než tretina z 55 zmlúv, ku ktorým sme sa dostali, však z nejakého dôvodu neobsahovala informáciu o odmene alebo čase trvania zmluvy. Najhorším príkladom bola jednoznačne lotériová spoločnosť TIPOS. Namiesto zmlúv poskytli len ich zoznam, pričom ich zmluvy nemožno nájsť ani na ich stránke, ani v Centrálnom registri zmlúv. Práve preto vieme len, že v daných rokoch podpísali sedem zmlúv na právne služby, no netušíme nič o výške odmien a ani o tom za čo a akým spôsobom bolo vyplácané.
Graf: Štruktúrovanie odmien za právne služby v zmluvách štátnych firiem. Vzorka 55 zmlúv za roky 2011-13
Zdroj: Prieskum Transparency International Slovensko
Najčastejšie sú odmeny za právne služby nastavené za hodinu práce. V 16 takto nastavených zmluvách sa odmeny pohybovali okolo 90 eur za hodinu práce, len dve zo zmlúv prekračovali 100 eurovú hranicu. Uzavrieť zmluvu s takou hodinovou odmenou je na prvý pohľad pre objednávateľa veľmi dobrá dohoda. Problematické však potom je, akým spôsobom si firmy kontrolujú, za čo vôbec platia a či sa skutočne na danej veci odpracovalo toľko, koľko je vykázané. Pre advokátsku kanceláriu by potom totiž bolo výhodné prihlásiť sa do súťaže s nižšou cenou, akú ponúkne konkurencia, ak vedia, že ich nikto nebude kontrolovať a budú si môcť vyfakturovať ďaleko viac práce, než skutočne odvedú.
Graf: Čo na základe infožiadostí poskytli štátne firmy o právnych službách
Zdroj: Prieskum Transparency International Slovensko
Možnosti kontroly sú obmedzené, objednávky služieb nechávajú mnohé otázniky
Pohľad do zmlúv a faktúr týkajúcich sa právnych služieb vyvoláva veľké otázniky o efektívnosti hospodárenia štátnych firiem a štátnych orgánov. A nakoľko nám až 6 zo 17 oslovených firiem nezaslalo ani zmluvy, ani faktúry, kontrola zo strany občianskej spoločnosti je mimoriadne náročná. A navyše medzi firmami, čo nám informácie sprístupnili, sú dve také, ktoré nám poskytli len ich zoznam a nie je preto možné zistiť, za čo konkrétne boli dané prostriedky vynaložené. Medzi tými, ktoré nám neposkytli nič, je najzaujímavejším prípadom Transpetrol, obzvlášť keď vezmeme do úvahy dlhotrvajúci spor s Ignácom Ilčišinom o tretinu akcií spoločnosti.
Verejnej kontrole by pomohlo zverejňovanie objednaných štúdií. Pochopiteľne, napríklad analýzy týkajúce sa strategického rozvoja spoločností či prebiehajúcich sporov nie je možné publikovať hneď. No napríklad po dvoch rokoch, keď už informácie z analýzy nebudú použiteľné pre konkurentov na trhu, by to šlo. Inak budú občania len tápať, či toľké peniaze vyplatené právnikom idú naozaj na ochranu verejného záujmu a len tak by mohla byť zabezpečená občianska kontrola toho, či sa financie vynakladali účelne a efektívne.
Samuel Spáč a Petra Supeková
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste od nás viac takejto kontroly nákupov štátu, prispejte na naše pátranie v štátnych zmluvách. Nezabudnite sa k nám pridať na Facebooku. Vďaka!
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho aj na vybrali.sme.sk
