Anonym zo štátnej firmy: rozhodli sme sa nezverejniť

Autor: Transparency International Slovensko | 20.12.2013 o 11:27 | Karma článku: 13,52 | Prečítané:  11635x

Minulú stredu zverejnila stopercentne štátna firma Transpetrol zmluvu o dare 50 tisíc eur jachtárskemu klubu. Vďaka tejto povinnosti vyplývajúcej zo zákona o slobodnom prístupe informáciám si to všimli novinári denníka SME, ktorý o grante napísal o päť dní neskôr. Ešte v ten istý deň Transpetrol od zmluvy s pochybným účelom po žiadosti premiéra odstúpil. Takýchto úspešných odhalení je však veľmi málo. Niekedy kvôli politikom ignorujúcim verejný záujem, no často aj kvôli tomu, že tzv. infozákon má na štátne či mestské firmy slabý dosah. Prípad z Transpetrolu by sa napríklad nemohol odohrať v Javyse, jadrovej firme so štyrikrát väčším majetkom, keďže tá žiadne zmluvy ani faktúry nezverejňuje.

S cieľom zvýšiť dohľad verejnosti na manažérov sme pripravili nový portál, kde budú užívatelia môcť nájsť informácie o najväčších štátnych a mestských firmách prehľadne na jednom mieste. V prvej fáze sme sa zamerali na pestrú vzorku 40 spoločností (od tých najväčších až po relatívne malé) s celkovým ročným obratom za takmer 6 miliárd eur.  Snažili sme sa získať informácie o tendroch, dotáciách z verejných peňazí, platoch manažérov či  využívaní 2% z dane. Mnohé z týchto údajov  nie sú dostupnéna webstránkach, či vo výročných správach firiem. Tak napríklad, len pár dní pred koncom roka 2013 má výročnú správu za rok 2012 zverejnených len 70% z týchto spoločností.

 

Štátny, ale nedotknuteľný

Aj  preto sme firmám od októbra tohto roku posielali žiadosti o informácie, Spomínaný Javys o ktorom sa v spise Gorila píše (vtedy ešte pod menom GovCo, a.s.), že po Slovenských elektrárňach to bude najväčší biznis, na infožiadosti neodpovedala. Podľa všetkého ani nemusla, pretože infozákon dáva firmám s históriou Javysu hoci nezmyselnú, ale naozaj výnimku.  Predchodca Javysu, firma GovCo, a.s. bola založená v júli 2005 ako dcérska spoločnosť Slovenskými elektrárňami. Dokumenty o privatizácii  nadpolovičného podielu elektrární však boli podpísané už vo februári 2005, hoci kontrolu nad balíkom akcií získal ENEL až v apríli 2006. Podľa zákona tak bolo GovCo založené polosúkromnou firmou, čo ju vyraďuje z dohľadu infozákona, podľa ktorého majú povinnosť odpovedať verejnosti na otázky len firmy výhradne založené štátnymi či samosprávnymi orgánmi.

A to aj napriek tomu, že Javys/GovCo  vzápätí odkúpil štát zastúpený Ministerstvom hospodárstva. A tak spoločnosť so základným imaním vo výške 36 a pol milióna eur, priemerným ročným ziskom v posledných štyroch rokoch vo výške 14 miliónov eur nemusí odpovedať na otázky o svojom hospodárení (do februára tohto roka zmluvy zrejme dobrovoľne zverejňovala). A občanom ostáva len dúfať, že sa s majetkom štátu narába hospodárne.

 

Štátny, ale... no a čo

Prvú z infožiadostí sme posielali na konci októbra a doteraz nám na ňu odpovedalo 35 z firiem a to aj napriek upozorneniam tých, ktoré pôvodne nereagovali. Na druhú žiadosť od polovice novembra odpísalo len 25 zo 40 oslovených spoločností. Celkovo až 13 z odpovedí prišlo až po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty. Žiadnu odpoveď na naše otázky sme zatiaľ nedostali od Automobilových opravovní Ministerstva vnútra a Lesov SR, ktoré si predĺžili. Z mnohých odpovedí a reakcií na telefonáty je zrejmé, že firmy jednoducho nie sú pripravené na žiadosti o informácie a nevedia ako pri nich postupovať a zrejme nemajú jednotný postup pri ich vybavovaní. Dokonca často si žiadosti ani nevšimnú. A keď už potom odpovedajú, nie vždy sa dozviete na čo ste sa pýtali...

Agrokomplex – Výstavisko Nitra je štátnym podnikom upraveným Zákonom o štátnom podniku. V ňom sa hovorí aj to, že okrem riaditeľa je orgánom podniku aj dozorná rada a počet jej členov je vždy nepárny, nepresahujúci počet 9. Dozornú radu by ste však v Agrokomplexe hľadali zbytočne ako v obchodnom registri, tak na internetovej stránke aj vo výročnej správe, hoci pri iných štátnych podnikoch ju vždy nájsť môžete. Na čele organizačnej štruktúry stojí riaditeľ... a to je všetko. A pritom, keď sme sa pýtali na zloženie riadiacich a dozorných orgánov nás len odkázali na zákon o štátnom podniku.

Udivuje tiež spôsob akým spoločnosť pristúpila k našim infožiadostiam. Z dvoch odpovedali len na jednu, pričom tá druhá) ostala nepovšimnutá aj napriek pripomenutiam. Navyše aj tá došlá nespĺňa viaceré elementárne formálne štandardy. Prišla 14 pracovných dní po uplynutí zákonnej lehoty, vo wordovskom dokumente, bez podpisu pod textom a neobsahovala ani poučenie o možnosti odvolania.

Najsymptomatickejšou však bola vetná konštrukcia „rozhodli sme sa nezverejniť“ pri odpovediach týkajúcich sa platov v orgánoch spoločnosti. Podnik, v tomto prípade vystupujúci ako správny orgán, tak celkom svojvoľne rozhoduje o tom, čo sprístupní a čo nie. Keď už nič iné, riaditeľ štátneho podniku musí zverejňovať svoje majetkové priznanie na stránke Národnej rady (priznanie riaditeľa Agrokomplexu za minulý rok tu) – nie je tam síce uvedený mesačný plat, ale je z neho zistiteľné koľko zarobil za predchádzajúci kalendárny rok. V Agrokomplexe sa však rozhodli jednoducho neodpovedať. A to isté aj pri Kolektívnej zmluve podniku, hoci podľa zákona je povinne zverejňovanou zmluvou.

Štátny, ale náš

Uspokojivé odpovede na všetky otázky nám poslali len zo žilinského dopravného podniku, Všeobecnej zdravotnej poisťovneNárodného žrebčínu Topoľčianky. Životopis riaditeľov podnikov sa nám podarilo získať len od 13 spoločností, aspoň čiastočné informácie o platoch poslalo len 16 z oslovených firiem.

Najčastejšie používaným dôvodom nezverejnenia požadovaných informácií bola v rôznych variáciách fráza “naša spoločnosť nehospodári s verejnými prostriedkami”. Napríklad pri otázke týkajúcej sa ročného objemu verejného obstarávania ho použila každá siedma firma. Tejto téme sme sa už v Transparency pred časom venovali, no stojí za to upozorniť, že firmy o zverejnení alebo nezverejnení informácie rozhodujú pomerne svojvoľne a na základe vlastnej ochoty. Veď ako pred občanmi obhájiť názor, že štát, či mesto je síce jediným vlastníkom spoločnosti, ale jej hospodárenie (predaj a nákup majetku či služieb, uzatváranie zmlúv,...) nie je vecou občanov?

 

Graf: Zverejňovanie vybraných údajov zo 40 štátnych / mestských firiem

Infozákon tak síce slúži ako výborný nástroj občianskej kontroly, no má svoje limity a do značnej miery závisí od ochoty úradníkov a v prípade ich obštrukcií sa stáva veľmi neefektívnym. Nedávny návrh Ministerstva hospodárstva priestor pre svojvôľu ešte rozširoval, keď pomocou neurčitých fráz o ochrane bezpečnosti vytváral možnosti ďalších obmedzení prístupu k informáciám. Stačilo by povedať, že zverejnenie informácie „by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu systému hospodárskej mobilizácie alebo oprávnených záujmov subjektu hospodárskej mobilizácie“.

Transparency už dlhodobo navrhuje nech sú stopercentne štátne a mestské firmy z pohľadu nároku verejnosti na informácie v rovnakom postavení ako ministerstvá či mestá. A hoci  pracovný návrh novely infozákona ide v niektorým aspektoch smerom dozadu, obsahuje aj pozitívne zmeny, ako je zverejňovanie životopisov riaditeľov či členov dozorných rád štátnych firiem.

Hoci sa pozornosť v prvých troch mesiacoch roka bude sústreďovať na súboj o prezidenta, práve v tom období sa oplatí sledovať aj osud infozákona. Do marca by mala byť zverejnená jeho novela, a do zmeny na poste prezidenta v júni bude zrejme aj schválená parlamentom. Úprava týkajúcu sa štátnych firiem bude jednou z kľúčových bitiek.

 

Samuel Spáč a Gabriel Šípoš

 

Ak chcete, aby sme štátne a mestské firmy sledovali naďalej a podrobnejšie, zvážte prosím svoju podporu pre Transparency.

 

Ak Vás práca Transparency zaujíma, staňte sa našim fanúšikom na facebooku.

pošli na vybrali.sme.sk

Podporte náš boj proti korupcii


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?