Skutočne národný štadión?

Autor: Transparency International Slovensko | 12.12.2013 o 13:25 | (upravené 12.12.2013 o 19:58) Karma článku: 12,70 | Prečítané:  27195x

Keď sa v novembri 2009 hral na chátrajúcom  Tehelnom poli posledný zápas, málokto si v tej atmosfére bol schopný predstaviť slávnu minulosť tohto miesta. Tých 450 divákov na zápase Slovana s Myjavou sa nedá porovnávať s desiatkami tisíc, ktoré tam chodili na zápasy s Realom, či Portom alebo na reprezentáciu hrajúcu s Brazíliou či Anglickom. Po tomto  zápase sa mal starý štadión rozobrať a už v roku 2011 mal na jeho mieste stáť nový štadión. Dnes už vieme, že minimálne do roku 2016 žiaden zápas na Tehelnom poli neuvidíme.

Vtedy sa má totiž dokončiť nový štadión Slovana Bratislava, alebo inak - Národný futbalový štadión. V tomto článku sa pozrieme na to, ako prišlo k tomu, že Národný štadión, ktorý bol pôvodne plánovaný ako štátny či mestský,  bude v skutočnosti v rukách súkromnej firmy a čo všetko to bude znamenať pre nás, daňových poplatníkov.

 

Nekonečný príbeh

Treba poznamenať, že to niekoľkoročné omeškanie nie je výnimočné. Všeobecne totiž platí, že stavby "národných" štadiónov sú spojené s prieťahmi a komplikáciami. Napríklad, dostavba štadiónu vo Wembley sa oneskorila o štyri roky a proces výberu jeho dodávateľa bol označený ako neštandardný. Stavba štadiónu vo Vilniuse, ktorý má mať 25 000 miest a byť spravovaný samosprávou sa taktiež niekoľkokrát oneskorila a dnes plánuje litovská vláda rokovať s Európskou komisiu o možnosti financovania stavby z eurofondov. Taktiež plány na výstavbu novej futbalovej arény v Sofii boli niekoľkokrát odložené a dnes sa uvažuje o projekte, ktorý zahŕňa účasť súkromného investora.

Príbeh nášho Národného futbalového štadióna začal už v roku 2004. V tom období sa šermovalo so sumou takmer 100 miliónov EUR a kapacita mala byť 35 000 divákov. Potom prišla prvá Ficova vláda, ktorá prijala uznesenie, v ktorom sa zaviazala dať na výstavbu 22 tísícového štadióna 70 miliónov EUR. Lenže prišla kríza, a všetko bolo inak. Radičovej vláda zrušila pôvodné uznesenie a pripravila model, ktorý hovoril o tom, že Slovenský futbalový zväz (SFZ) vypíše súťaž, ktorá vygeneruje investora a nižšiu cenu. Avšak, v roku 2012 nastúpila druhá Ficova vláda a následne bolo bez súťaže rozhodnuté, že sa podporí projekt nového štadióna Slovana za približne 70 milionov EUR s 22 500 miestami.

 

Plánovaný Národný futbalový štadión

Foto: VIZUALIZÁCIE SME - GABRIEL KUCHTA

 

V nadväznosti na to bola v auguste tohto roku podpísaná obsahovo veľmi všeobecná  šesť-stranová Zmluva o podmienkach poskytnutia dotácie na výstavbu Národného futbalového štadióna, ktorá definovala podmienky poskytnutia maximálne 27,2 milióna EUR (40% nákladov na športovú časť komplexu) zo štátneho rozpočtu pre firmu Národný futbalový štadión a.s., ktorú kontrolujú ľudia okolo majiteľa Slovanu Bratislava Ivana Kmotríka. Ten pôvodne žiadal o dotáciu vo výške 60% percent nákladov. Úrad vlády, Ministerstvo financií ani Ministerstvo školstva  nám neboli schopné vysvetliť, ako nakoniec dospeli k sume 27,2 milióna EUR.  Odkazovali nás len jedna na druhú. Pavel Komorník, ktorý je predsedom predstavenstva akciovky Národný futbalový štadión (NFŠ a.s.) a šéfom realitnej divízie v Kmotríkovej Grafobal Group, sa s nami z dôvodu pracovnej vyťaženosti napriek  našej opakovanej snahe nedokázal stretnúť.

 

Výhodný obchod?

Napriek všetkému by sa mohlo zdať, že sa pre štát jedná o dobrý obchod, keďže predtým sa uvažovalo o výrazne vyšších sumách potrebných na výstavbu. Porovnanie však nie je také jednoduché.  Totiž, podľa predchádzajúcich plánov by bol štadión, na ktorom by mohli hrať viaceré bratislavské kluby, vo vlastníctve štátu, prípadne mesta. Podľa nového modelu však ide o štadión pre ŠK Slovan Bratislava, ktorý stojí na mestských pozemkoch prenajatých NFŠ a.s. na 50 rokov za 1000 Sk (33 EUR) ročne. Predmetné pozemky sa dostali k tejto akciovke po sérii výmen, ktorých cieľom malo byť práve podporiť zo strany mesta výstavbu národnej arény.

Národný štadión teda bude využívať hlavne Slovan a reprezentácia na ňom odohrá ročne iba niekoľko zápasov. Hoci podľa zmluvy bude nový stánok bezplatne k dispozícii na požiadanie Slovenského futbalového zväzu (SFZ) pre potreby všetkých futbalových reprezentácií na najbližších 20 rokov, až na výnimky bude na štadióne hrať iba mužská seniorská reprezentácia, keďže ostatné kategórie hrávajú na menších štadiónoch (napríklad v Senci, či Myjave).

Mužská seniorská reprezentácia hrala doma od roku 2009 priemerne 4 zápasy ročne. Ako nám povedal šéf SFZ Ján Kováčik, na štadióne sa môže v budúcnosti hrať taktiež pár stretnutí iných reprezentačných kategórií, ktoré si pre svoju atraktivitu budú vyžadovať väčšiu kapacitu. Do tabuľky sme preto rátali až zo siedmimi zápasmi ročne.

Napriek tomu je pravdepodobné, že slovenské futbalové reprezentácie také množstvo zápasov ročne v Bratislave hrať nebudú. Vláda totiž investuje ďaľších 45 miliónov EUR do modernizácie 21 futbalových štadiónov po celom Slovensku a tieto musia byť tiež na oplátku bezodplatne 20 rokov k dispozícii reprezentáciám. Podľa Kováčika bude seniorská reprezentácia hrávať v budúcnosti aj na štátom vynovených štadiónoch v  Žiline a  Trnave. Zaujímalo nás, koľko Slovenský futbalový zväz  môže ušetriť za tých dvadsať rokov. Od SFZ sme získali približné údaje o sumách,  za ktoré sa prenajímali štadióny Žiliny a Slovana. Vďaka tomu môžeme vidieť, koľko by SFZ, ktorý má príjmy od štátu, UEFA ako aj z iných zdrojov, teoreticky zaplatil najbližších 20 rokov za prenájom ihriska pre medzinárodné účely pri siedmych domácich zápasoch ročne. Pri Pasienkoch išlo o viacročný nájom a suma zahŕňa 20 násobok ročného nájmu. Pre zaujímavosť sme pridali do tabuľky aj dva štadióny zo susedných krajín.

 

Ceny prenájmu na 20 rokov (v cenách za rok 2013)

Názov štadióna

Umiestnenie

Kapacita

Cena za zápas  (EUR)

Cena za prenájom štadióna na 20 rokov (EUR)

Štadión pod Dubňom

Žilina

11 181

≈32 0001

≈60 0002

4 480 000

8 400 000

Pasienky

Bratislava

11 907

325 000 (cena za rok)

6 500 0003

Generali Arena

Viedeň

13 400

70 000 EUR4

9  800  000

Bazaly

Ostrava

17 372

≈ 4 400 EUR5

616  000

1) 2013, Bosna a Hercegovina; 2) 2013, Švédsko, Litva; 3) 2012 , štadion bol prenajatý na viacročné  obdobie, odhad tvorí násobok ceny nájmu pripadajúceho na rok 2012. Zdroj: 1,2,3 - Slovenský futbalový zväz, 4 - FK Austria Wien, 5 - FC Baník Ostrava

 

Investíciou za 27 miliónov teda štát kupuje pre Slovenský futbalový zväz priestor pre reprezentácie na 20 rokov v modernom štadióne. Koľko reálne štát ušetrí nie je možné presne predpovedať, keďže nevieme v akej výške by prispieval SFZ na prenájom štadiónov počas najbližších 20 rokov.

 

Zväz podľa zmluvy získa časovo neohraničenú možnosť sídliť bezplatne v areáli Národného futbalového štadióna a bude tam môcť umiestniť taktiež Sieň slávy slovenského futbalu. V súčasnosti platí SFZ za svoje sídlo ročne približne 286 tisíc EUR a žiadnu sieň slávy nemá. Podľa Zmluvy bude mať nárok na približne dvojnásobok kancelárskej plochy a súvisiacich služieb (práčovňa, parkovacie a skladové  priestory...). Veľkosť siene slávy v zmluve definovaná nie je, ale napríklad sieň slávy slovenského hokeja má približne 150 m2. Preto veľmi hrubo odhadujeme hodnotu budúceho ročného nájmu na 600 tisíc EUR. Kým doteraz si zväz platil nájomné z rôznych zdrojov, vrátane dotácií od UEFA, od postavenia nového štadióna bude mať de facto nájomné kryté priamo štátom. Aj preto možno toto občianske združenie popri ŠK Slovan považovať za víťaza celého obchodu.

 

Lacný štadión?

Pozrime sa ešte na cenu štadióna, na ktorý budeme prispievať maximálne 27,2 miliónmi EUR a ktorý bude podľa odhadov stáť približne 70 miliónov EUR. Aby sme mohli porovnať cenu štadióna a cenu za jedno miesto, pripravili sme tabuľku s vybranými štadiónmi postavenými v Európe  počas posledných 15 rokov.  Iba pre ilustráciu sme pridali aj údaj ukazujúci cenu porovnávaného štadióna pri zohľadnení úrovne cenových hladín v danej krajine a na Slovensku.

 

 

Meno

 

Mesto

 

Kapacita

 

Celkové náklady (mil. EUR)

Náklady prepočítané použitím  komparatívnej cenovej hladiny1 (mil. EUR)

 

Rok otvorenia

 

Náklady na sedadlo (EUR)

Coface Stadium

Mainz

33 500

44

31,24

2011

1313

CITY ARÉNA

Trnava

19 000

27

27

2015

1421

Liberty Stadium

Swansea

20  532

32

22,08

2005

1558

Eden Aréna

Praha

21 000

≈ 40

39,6

2008

1904

Stade de Geneve

Ženeva

31 228

64

30,72

2003

2049

Red Bull Arena

Leipzig

44 345

91

64,61

2004

2052

Wörtherseestadion

Klagenfurt

31 957

67

45,56

2007

2097

Estádio Jose Alvalade

Lisabon

50 049

105

89,25

2003

2098

AFAS Stadion

Alkmaar

17 023

38

25,46

2006

2232

RheinEnergie Stadion

Kolín nad Rýnom

50 000

118

83,78

2004

2360

Juventus Arena

Turín

41 000

120

84

2011

2927

Národný futbalový štadión

Bratislava

22 500

70

70

2016/2017

3111

Veltins Arena

Gelsenkirchen

61 673

192

136,32

2001

3113

Municipal Stadium

Wroclaw

42 771

180

223,2

2011

4208

St. Jakob Park

Bazilej

38 512

173

83,04

2001

4492

Allianz Arena

Mníchov

69 901

340

241,4

2005

4864

Stade Pierre-Mauroy

Lille

50 186

282

188,94

2012

5619

Emirates Stadium

Londýn

60 335

440

306,6

2006

7292

Wembley Stadium

Londýn

90 000

912

629,28

2007

10 131

Zdroje:  podľa  odkazov a KPMG European Stadium Insight 2011; 1 - prepočet autora, využite údajov OECD, údaje platné k októbru 2013.

 

Národný futbalový štadión podľa tabuľky nepatrí medzi najlacnejšie, veď taký štadión v Klagenfurte či Ženeve ponúka za menej takmer o polovičku vyššiu kapacitu. Samozrejme, rozdiely sa dajú vysvetliť iným štandardom, prípadne viacerými parkovacími miestami. Je však možné predpokladať, že práve tieto dva štadióny, ktoré hostili v roku 2008 Majstrovstvá Európy, by mali mať porovnateľný štandard ako náš Národný štadión. Suma približne 40 miliónov EUR stačila pri pražskej EDEN Aréne nielen na postavenie štadióna, ale aj na vybudovanie komerčných priestorov, ktoré predstavujú približne 800 m2 obchodných a ďalších 2 400 m2 kancelárskych plôch. Tieto peniaze stačili taktiež na postavenie hotela, ktorý je súčasťou štadióna a má 150 izieb.

 

Či by sa dal štadión postaviť lacnejšie sa nedozvieme, keďže projekt bol vybratý priamo Ivanom Kmotríkom bez architektonickej súťaže, ktorá mohla vygenerovať nižšiu cenu. Augustová Zmluva o podmienkach poskytnutia dotácie, ktorá bola podpísaná až  po výbere architektonického projektu, obsahuje aspoň  ustanovenie o tom, že počas samotnej výstavby štadióna sa má postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zmluva o poskytnutí dotácie uzatvorená minulý mesiac ukladá súkromnému investorovi povinnosť predkladať štátu dokumenty spojené s výstavbou štadióna, ako aj informovať o plánovaných verejných obstarávaniach. Pritom v súčasnosti už prebieha výber stavebnej firmy pre štadión, vo Vestníku verejného obstarávania, kde sa podľa zákona musia zverejňovať oznamy o tendroch, sme oznam pre štadión nenašli. NFS a.s. tam nemá doteraz jediný záznam o vyhlásení tendra. Na rozdiel od SFZ, ktorá minulý mesiac tender na rekonštrukciu 16 štadiónov za odhadovaných 25,5 milióna eur vyhlásila. Je preto otázne, či vôbec niečo bude tendrované pod skutočnou verejnou kontrolou.

 

Ján Kováčik hovorieva, že Slovensko je jednou z posledných krajín Európy bez reprezentatívneho národného štadióna. A my  túto skutočnosť nespochybňujeme.  Na druhej strane platí, že viac ako 27 milionová štátna investícia do súkromného majetku si zaslúži patričnú diskusiu a nie zatajovanie do poslednej chvíľky. Výstavbu štadióna budeme naďalej podrobne sledovať a žiadať od štátu  a súkromného investora ďaleko viac transparentnosti, ako doposiaľ preukázali.

 

Ján Ondruš, Gabriel Šípoš, Ján Ivančík

 

Ak Vás téma zaujala, staňte sa naším fanúšikom na facebooku. Tu plánujeme uverejňovať ďaĺšie zistenia ohľadom výstavby Národného futbalového štadióna.

Zvážte tiež prosím svoju podporu pre Transparency, aby sme mohli výstavbu štadióna naďalej sledovať.


Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít.

pošli na vybrali.sme.sk

Podporte náš boj proti korupcii

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?