Financovanie športových klubov - veľká hra na schovávačku

Autor: Transparency International Slovensko | 14.11.2013 o 11:58 | (upravené 14.11.2013 o 15:08) Karma článku: 12,47 | Prečítané:  11062x

Športové emócie často písali dejiny. Každý má nejakých svojich a v záchvatoch radosti a hrdosti na moderných gladiátorov sa ľahko zabúda, že táto oblasť je dotovaná aj z verejných zdrojov. V Transparency International Slovensko sme sa pozreli, ako je na tom vrcholový šport z hľadiska transparentnosti narábania s verejnými zdrojmi. Nemáme ambíciu hodnotiť správnosť alebo nesprávnosť financovania vrcholového športu, náš pohľad je čisto cez prizmu ochoty zodpovedať sa za použitie vybratých daní. Ako sonda nám poslúžili mužské kluby vo futbale a v hokeji v ich najvyššej ligovej súťaži.

Podľa našich odhadov vyplývajúcich z poznania nákladov klubov, výšky vlastníckych podielov miest a priznanej výšky dotácií odhadujeme, že do týchto klubov ročne tečie asi 10 mil. verejných eur. Bežných, nie kapitálových výdavkov, čiže financií na chod klubov, nie na výstavbu prípadne rekonštrukciu športovísk.

 

Hľadajte nás

Obe ligy majú svoje centrálne internetové stránky, ktoré obsahujú aj profily klubov, niektoré kluby majú aj svoje vlastné internetové stránky. Napriek tomu je to však poriadna fuška zistiť, čo sú tie futbalové a hokejové kluby zač, prípadne kto ich vlastní. V prípade futbalových klubov je to ešte celkom dobré - všetky kluby sú akciovými spoločnosťami, hoci o ich vlastníckej štruktúre sa z ich webov nedozvieme takmer nič. Ani obchodný register nepomôže. A ak informáciu o podieloch mesta v obchodných spoločnostiach neobsahuje ani internetová stránka mesta, v ktorom klub pôsobí, zistenie podielu verejného sektora je vecou náhody alebo hlbšieho pátrania (napr. oficiálna cielená otázka podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám).

Po dlhšom pátraní: v 5 z 12 futbalových kluboch majú podiely aj mestá - Myjava 100 percent, Košice 50, Trenčín 10, Ružomberok 6,16 a Dunajská Streda 2,58 percenta. Pri hokeji je to komplikovanejšie: 10 družstiev možno rozdeliť na dve skupiny: 1. obchodné spoločnosti, a 2. obchodné spoločnosti vlastnené a založené občianskym združením. Skutočný podiel mesta možno zodpovedne posúdiť iba pri prvej skupine - a tam je iba jeden mestský vlastník - mesto Žilina, a to hneď 100 percent. Majetkovú motanicu zvýrazňujú kluby, ktoré sú obchodnou spoločnosťou vlastnenou inou obchodnou spoločnosťou s majetkovým podielom mesta alebo zástupcovia mesta v orgánoch klubov aj v tom prípade, keď tam vzhľadom na neexistenciu oficiálneho podielu nemajú čo robiť (napr. v hokeji aj futbale v Banskej Bystrici) .

Tabuľka: Právne formy prvoligových klubov

Právne formy klubov

futbal - Corgoň liga

hokej - Tipsport extraliga

 

obchodná spoločnosť (a.s. / s.r.o.) bez podielu mesta

ŠK Slovan Bratislava, FK Senica, MŠK Žilina, FC Vion Zlaté Moravce, FK Dukla Banská Bystrica, FC Nitra, FC Spartak Trnava

Hokejový klub Nitra, HK 37 Piešťany, HKM Zvolen, HK Poprad, HC05 Banská Bystrica, MHC Martin, HK Dukla Trenčín

14

obchodná spoločnosť (a.s. / s.r.o.) s menšinovým podielom mesta

AS Trenčín, MFK Košice, MFK Ružomberok, FK DAC 1904 Dunajská Streda

 

4

obchodná spoločnosť (a.s. / s.r.o.) s väčšinovým podielom mesta

 

 

0

obchodná spoločnosť (a.s. / s.r.o.) vlastnená iba mestom

Spartak Myjava

MsHK Žilina

2

Obchodná spoločnosť založená občianskym združením

 

HC Košice, HK 36 Skalica

2

spolu

12

10

22

Zdroj: Transparency International Slovensko

Oprava: V tabuľke bola pôvodne uvedená hokejová Dukla Trenčín ako občianske združenie, no je to akciovka bez podielu mesta.

 

Hľadajte, len hľadajte

Zákony prikazujú aspoň nejaké povinnosti týkajúce sa transparentnosti (prístup k informáciám, verejné obstarávanie atď.) priamo riadeným organizáciám miest (príspevkové/ rozpočtové organizácie alebo obchodné spoločnosti s dominantnou majetkovou účasťou mesta). Zvyšok je z okruhu verejnej kontroly vylúčený. A niektoré kluby sa ešte poistili a odstrčili sa na ďalšiu obežnú dráhu, kam už neprerazí ani odraz slnka verejnej kontroly (to sú tie druhotne vlastnené kluby - napr. firma vlastnená občianskym združením). Do nakladania so súkromnými zdrojmi verejnosť nič.

Z 22 klubov majú však najmenej s verejnými zdrojmi bratislavskí a žilinskí futbalisti (len hrajú na vlastných športoviskách, ktoré sú postavené na mestských pozemkoch a platia za to nájom), všetky ostatné kluby poberajú nejakú formu dotácie, alebo mesto hradí prevádzku ich športoviska. Preto považujeme za normálne, aby tieto kluby o sebe informovali. Aktívne o sebe vedieť nedajú - na internetových stránkach líg a klubov je všeličo o zápoleniach, hráčoch, fanúšikoch, ale takmer nič o nakladaní s verejnými zdrojmi.

Preto sme ich požiadali o informácie priamo - infozákon je vzhľadom na právne formy uplatniteľný v 2 z 22 prípadov a aby stáli všetci na rovnakej štartovacej čiare, všetkých sme požiadali mailom alebo telefonicky o ich výročné správy za posledné dva roky. Dostali sme sa k štyrom: Trenčín, Banská Bystrica, Ružomberok (futbal) a Žilina (hokej), z toho je jeden úplne súkromný klub (FK Dukla v Banskej Bystrici). Až na 4 výnimky sa teda o futbalovom a hokejovom výkvete krajiny občan disponujúci bežnými nástrojmi na získanie informácií nedozvie takmer nič ... Hoci je tu aj dobrá správa: výnimka prevyšujúca výnimky - žilinskí hokejisti a ich proaktívne informovanie - zverejňujú napríklad zmluvy, faktúry, informácie o svojom verejnom obstarávaní, účtovné závierky klubu, cenníky prenájmu ľadovej plochy a pod..

 

Aj tak nás nenájdete

Mávnuť rukou nad financovaním týchto športov z mestských rozpočtov nie len tak - a najhoršie je, že tu sa dá urobiť len odhad. Všetky dotknuté mestá nám poskytli informácie o výške poskytnutej dotácie prvoligovým klubom za roky 2011 a 2012, pôžičkách klubom, hodnote reklamných zmlúv a zmlúv o sponzoringu ako aj výške hradených prevádzkových nákladov na športoviská, ktoré využívajú prvoligisti. Spočítať tieto čísla by však nebolo korektné, lebo financovanie klubov je - ako to povedať - chaos.

Na otázku, či mesto eviduje konečnú výšku dotácie, ktorú dáva priamo mesto, jeho rozpočtové a príspevkové organizácie obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou mesta, mestá odpovedali záporne. Mestá dokážu vyčísliť sumu priamej dotácie z rozpočtu mesta a rozpočtových a príspevkových organizácií mesta. Niektoré ešte aj dotácie väčšinovo vlastnených obchodných spoločností. Ale presné konečné číslo nám nevedel povedať nikto. Financie na kluby sú poskrývané tak, že všetky objaví len miestny znalec. Popíšeme jednotlivé kanály financovania:

1. Priame dotácie z rozpočtu mesta na činnosť a prevádzku klubu - tie zahŕňajú aj reklamné a podobné zmluvy. To platí napr. pri žilinských hokejistoch, ktorí takto dostali v roku 2012 800 tis. EUR. Táto skupina má ale významnú podskupinu, ktorú odhalí len hlbšie skúmanie v jednotlivých prípadoch - dotácie (a reklamné zmluvy a pod.) mestských satelitov. Pekne (hoci nie vyčerpávajúco - opäť táto snaha končí pri veľkosti podielu mesta v obchodnej spoločnosti) to ukázali novinári z Banskej Bystrice na miestnom hokejovom klube, ktorý v roku 2012 dostal z mesta dotáciu len 25 tis. EUR, ale len od jednej stopercentne vlastnenej mestskej firmy získal vyše 127 tisíc EUR.

2. Financovanie športovísk z rozpočtu mesta - opäť väčšinou je to priama dotácia, z ktorej si klub platí športoviská (energie, údržbu atď.). Niekedy je však táto suma neviditeľná - keď sa mesto zaviaže financovať prevádzku športovísk. Nerobí to však priamo, ale poverí touto činnosťou správcu - v (z hľadiska verejnej kontroly) lepšom prípade svoju organizáciu. Napríklad trnavskí futbalisti využívajú 3 športoviská, ktoré mesto dotuje cez svoju správcovskú organizáciu spolu sumou 182 tis. EUR alebo zvolenskí hokejisti dostali od mesta v roku 2012 na športoviská priamu dotáciu 273 tis. EUR.

3. Financovanie cez majetok - tento spôsob sa dotýka najmä športovísk. Mesto niekedy v minulosti predalo športoviská klubu (väčšinou za symbolickú sumu) a ten v súčasnosti šetrí financie, ktoré by musel vynakladať na nájom športovísk (napr. ružomberský futbal). Alebo mesto vložilo športovisko do obchodnej spoločnosti, ktorá má teraz vzťah s klubom (senický futbal). Alebo k prevodu ani nedošlo, klub formálne platí nájom, ale dostane naň dotáciu z mesta (popradský hokej). Alebo inak.

Tých „alebo inak", rôznych odtienkov peňazovodov z verejného mešca do športových klubov je veľa. Ustrážiť ich musia občania miest, ktorí tento mešec plnia zo svojich daní. Vytrvalý a trpezlivý občan sa dozvie, kto a koľko dotuje šport v jeho meste, ale musí sa pýtať veľa, mnohých a veľmi presne. Spleť dotačných, obchodných a majetkových zmlúv medzi klubom, mestom, jeho organizáciami a obchodnými spoločnosťami s mestským majetkovým podielom musí trpezlivo rozmotávať. Samotné kluby mu to neuľahčujú, až sa zdá, že systém mútnych vôd im vyhovuje. Oblasť verejnej kontroly športu preto považujeme za jednu z najťažších úloh verejnej kontroly. Aj preto, lebo opýtať sa našich chlapcov, čo robia, sa jednoducho nepatrí. Oni to tak aj často vnímajú. Nehovoriac o tom, že za ramená našich chlapcov sa často skrývajú iní veľkí chlapci - z biznisu a politiky.

 

Ivan Rončák

 

pošli na vybrali.sme.sk

 

Podporte náš boj proti korupcii

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?