reklama

Desaťtisíce rozhodnutí súdy aj napriek zákonu nezverejňujú

Keď v roku 2010 predstavila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská návrh zákona, ktorý súdom prikazoval zverejňovať súdne rozhodnutia hlavnými cieľmi bolo zvýšenie transparentnosti, predvídateľnosť rozhodovania súdov a vyššia kvalita rozhodovania. Zákon sa stal účinným 1.mája 2011 a jeho pozitívne dôsledky už možno vidieť. Keď napríklad Ján Slota nezastavil policajtom a odmietol fúkať SME aj vďaka zverejneným rozhodnutiam zistilo, že v podobných prípadoch postupovali zodpovedné orgány inak ako v tom Slotovom. Zverejnené rozhodnutia tiež môžu poslúžiť akademickej obci, advokátom, alebo bežným ľuďom, ktorých zaujíma ako súdy rozhodujú v určitých prípadoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
www.otvorenesudy.sk
www.otvorenesudy.sk 

Dodnes bolo celkom zverejnených už viac než 700 tisíc rozhodnutí a rýchle vyhľadávanie medzi nimi umožňuje okrem stránky Ministerstva spravodlivosti aj náš portál OtvorenéSúdy.sk. Spustenie portálu prinieslo početné upozornenia od ľudí o tom, že ich právoplatné rozhodnutie sa medzi tými zverejnenými nenachádza. Nielen občania sa cítili nedostatočným zverejňovaním dotknutí. Tak napríklad sudkyňa Ayše Pružinec-Erenová nám vyčítala, že na našej stránke bolo pri jej mene uvedené, že evidujeme 31 rozhodnutí (dnes ich je 36), hoci ona len v tomto roku vybavila spolu 150 vecí ako predseda senátu na Krajskom súde v Bratislave. Keď sme jej odpovedali, že chyba môže byť na strane súdu, ktorý rozhodnutia nezverejnil, viac nám neodpovedala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niektorí z občanov zas podozrievali súdy z toho, že úmyselne nezverejňujú práve ich rozhodnutia. Jeden taký podnet sme dostali z Košíc a týkalo sa rozhodnutia z okresného súdu Košice I. Keď sme na súd telefonovali, dozvedeli sme sa, že úradníčky nestíhajú a takto mohlo dôjsť k chybe (pre úplnosť je potrebné povedať, že dnes už predmetné rozhodnutie zverejnené je). Podnety sa množili a prichádzali z celého Slovenska, čím upriamovali našu pozornosť na možný problém nezverejňovania súdnych verdiktov.

Medzi súdmi sú veľké rozdiely vo zverejňovaní

Už pohľad na počty zverejnených rozhodnutí na jednotlivých súdoch poukazuje na možný problém. Ako, ak nie systematickým nezverejňovaním vysvetliť to, že Okresný súd v Prešove v roku 2012 vybavil 50.940 vecí, no zverejnil len 7.421 rozhodnutí, pričom Okresný súd v Banskej Bystrici vybavil 39.100 vecí (teda o pätinu menej, než v Prešove), no zverejnil 9.769 rozhodnutí, a teda skoro o 25% viac? Alebo ako vysvetliť, že kým na OS Bratislava III zverejnili minulý rok 5.322 rozhodnutí, pre OS Lučenec ich evidujeme 9.768 (skoro dvakrát toľko), no pritom v Lučenci vybavili za rok len o 7% viac vecí? Alebo je možné, že dunajskostredský súd rieši výrazne odlišné prípady než OS Bratislava IV, keďže pri takmer identickom počte vybavených vecí má ten prvý zverejnených o dve tretiny rozhodnutí viac? Alebo nebodaj rozhodujú na súde v Piešťanoch výrazne menej ako v Rimavskej Sobote, keďže zverejnených majú 4.003 rozhodnutí, v Rimavskej Sobote je to až 7.511 (teda 1,8-krát viac) hoci rozdiel medzi v počte vybavených vecí je medzi súdmi len 5%-ný?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre ešte detailnejší pohľad sme sa pozreli aj na náhodne vybraných sudcov zo súdov, ktoré sú podobné ako počtom vybavených vecí, tak aj počtom sudcov. Aj tu vidieť výrazné rozdiely medzi počtom rozhodnutých vecí a počtom zverejnených vecí. Tak napr. sudkyňa Daniela Baranová z OS Prešov rozhodla podľa štatistického výkazu v minulom roku 477 vecí v agendách, ktoré majú byť zverejnené; sudkyňa Denisa Mesárošová z nitrianskeho súdu rozhodla takých vecí 509. No kým prvá menovaná má zverejnených 292 rozhodnutí, tá druhá až 461. Sudca Milan Gylánik z čadčianskeho súdu má zas aj napriek mierne vyššiemu počtu rozhodnutí ako breznianska sudkyňa Alica Gýlová zverejnených menej verdiktov. Gýlová ich má zverejnených až 191 rozhodnutí, zatiaľ čo Gylánik má len 139.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš odhad: aspoň 50 tisíc rozhodnutí z roku 2012 je nezverejnených

Upozornenia od ľudí a dostupné dáta nás motivovali k prevereniu rozsahu nezverejňovania verdiktov a úsiliu zistiť, či ide o problém systémový, alebo sa to deje len v špecifických prípadoch. Odkontrolovať však koľko rozhodnutí by zverejnených malo byť nie je jednoduché a nevedeli nám s tým pomôcť ako na súdoch, tak ani na Ministerstve spravodlivosti. Pokúsili sme sa teda čo najkvalifikovanejšie odhadnúť rozsah problému (pozrite si podrobnejší opis postupu ako sme sa k nemu dopracovali).

V skratke možno povedať, že z dostupných dát je na odhad počtu rozhodnutí k dispozícii len počet vybavených vecí na súdoch. Vďaka infožiadosti, ktorú sme súdom poslali sa nám podarilo zistiť, že počet rozhodnutí, ktoré súdy za jeden rok vydajú, by mal zodpovedať približne polovici vybavených vecí na súde. No aj z tých sa zverejňuje len časť, pričom napríklad dedičské veci, veci týkajúce sa obchodných registrov, či dožiadania iných úradov sa zverejňovať nemusia. Analýzou dostupných dát sme zistili, že počet zverejniteľných rozhodnutí sa na väčšine súdov rovná minimálne tretine počtu všetkých vybavených vecí na súde. Pri tvorení odhadu sme brali do úvahy, že súdy rôznej veľkosti riešia rôzne prípady, čo sme zohľadnili rozdelením súdov do štyroch skupín podľa počtu vybavených vecí. Na základe našej analýzy tvrdíme, že medzi zverejnenými rozhodnutiami za rok 2012 chýba aspoň 50 tisíc verdiktov, čo je bezmála 13% z vyše 400 tisíc, ktoré zverejnené byť mali. Až polovica zo súdov zverejnila aspoň o 10% menej rozhodnutí než predpokladá náš odhad. A to sme až jedenásť z nich veľmi tolerantne považovali za také, ktoré zverejňujú všetky rozhodnutia. Táto skutočnosť ukazuje, že problém je systémový a týka sa drvivej väčšiny, ak nie všetkých súdov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zvýšilo by efektivitu zákona obmedzenie rozsahu zverejňovania?

V snahe zistiť, čo tieto nezrovnalosti v počte zverejnených rozhodnutí spôsobuje sme kontaktovali viaceré súdy aj Ministerstvo spravodlivosti. Na mnohé súdy je umenie sa vôbec dovolať, a keď sa už dovoláte, tak sa len pomerne zriedkavo stretnete s ochotou diskutovať o existujúcom probléme. Našli sa však aj takí, ktorá na naše otázky ochotne odpovedali, najmä Silvia Svitková (hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici), Oliver Kolenčík (Krajského súdu v Nitre)a tlačové a IT oddelenia Ministerstva spravodlivosti, čím nám pomohli identifikovať existujúce problémy. Hlavné zistenia vyplývajúce z komunikácie s nimi sú tieto:

1.) Neexistujúca metodika pre vyčíslenie koľko verdiktov má byť zverejnených. Obzvlášť na ministerstve sú si vedomí toho, že nie všetky rozhodnutia zverejnené sú, no ani tam nevedia presne odhadnúť koľko ich chýba. Tvrdia však, že pripravujú riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa proces viac automatizoval a aby nedochádzalo k nezverejňovaniu. Na súdoch pripúšťajú, že k pochybeniam môže dôjsť, tiež nevedia odhadnúť ako často sa niečo nezverejní.

2.) Zverejňovanie rozhodnutí je časovo náročný proces. Zverejňovanie síce prebieha cez online súdny register (do ktorého sa zaznačuje celý priebeh konania), no napríklad anonymizácia rozhodnutí prebieha manuálne. Zverejnenie jedného rozhodnutia tak zaberie niekoľko minút. Priemerný okresný súd by ich pritom mal zverejniť denne viac než 30.

3.) Súdy nestíhajú. Zverejňovanie rozhodnutí majú na starosti administratívni pracovníci súdov, tí však majú podľa vyjadrení zo súdov aj mnoho ďalších povinností. A tak je možné, že ich pozornosti uniknú napr. také veci, ktoré sa rozhodli na vyššom súde, no zverejniť ich majú na okresnom. Taktiež, zverejňovanie rozhodnutí nie je pre pracovníkov súdov prioritou a ak nestíhajú ani iné potrebné záležitosti, zverejňovanie sa odsúva.

Zákon upravujúci zverejňovanie rozhodnutí teda núti súdy robiť niečo, čo nerobia poriadne a nedá sa to ani spoľahlivo odkontrolovať, či vymáhať. Možno povedať, že ak sa zverejňuje aspoň 85% rozhodnutí, tak je to lepšie ako keby sa nezverejňovalo vôbec a proti takému argumentu nemožno namietať. No je potrebné sa pýtať: ako prispieva vyššej kvalite súdnych rozhodnutí a lepšej predvídateľnosti rozhodovania, ak značnú časť zo zverejnených rozhodnutí tvoria platobné rozkazy alebo exekučné rozhodnutia? Dôkazom toho, že značnú časť celkového objemu zverejnených rozhodnutí predstavujú rozhodnutia, ktoré k proklamovanému cieľu novely napomáhajú len minimálne, je skutočnosť, že keď si na stránke OtvorenéSúdy.sk zoradíte sudcov podľa počtu evidovaných rozhodnutí, tak na prvých 6 miestach sa umiestňujú Vyšší súdni úradníci a v TOP 20 možno nájsť len troch sudcov. Nebolo by lepšie čiastočne odbremeniť súdnu administratívu a zamerať sa na zverejňovanie rozhodnutí v hlavných agendách (trestné, občianske alebo obchodné spory), a teda na také rozhodnutia, ktoré skutočne obsahujú nejaké odôvodnenia?

Druhou možnosťou je posilniť administratívne kapacity súdov, tak aby stíhali venovať adekvátnu pozornosť aj zverejňovaniu rozhodnutí. V každom prípade, zákon v dnešnej podobe napĺňa to, čo si vytýčil len do obmedzenej miery. Hocikto s internetovým pripojením má dnes prístup k množstvu súdnych rozhodnutí. Masové nezverejňovanie rozsudkov však vytvára priestor aj na to, aby sa niektoré verdikty nezverejňovali úmyselne. Napr. aj vtedy, ak je odôvodnenie „odfláknuté“ alebo hrala v prípade rolu korupcia.

Samuel Spáč, Ján Ondruš a Gabriel Šípoš

Ak sa Vám článok páčil a chcete, aby sme sa na prácu súdov pozreli ešte dôkladnejšie, zvážte prosím podporu projektu Otvorené súdy.


Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho aj na 

Transparency International Slovensko

Transparency International Slovensko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  189
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Slovenská pobočka najväčšej svetovej organizácie pre boj za viac transparentnosti a menej korupcie.Sledujte nás na Facebooku: Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu